Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

14 ročný syn odmieta môjho partnera. Ako mám reagovať?

Zodpovedané
23. sep 2020

Dobrý deň,

s partnerom sme spolu 6 rokov. Z predchádzajúceho vzťahu mám 14 ročného syna a z tohto vzťahu mám dvojročného syna. Kým sa syn nedostal do puberty, tak vzťah medzi ním a partnerom bol dobrý.

Syn sa dostal do puberty do toho nový súrodenec a teraz je úplne neznesiteľný. Partner sa akokoľvek snaží, no on ho nemá rád. Nechce s ním komunikovať a vlastne ho úplne odmieta. Partner to ťažko znáša a ja ho úplne chápem.

Synovi som už veľakrát dohovárala. Snažím sa, aby sme mali spoločne aktivity. No on aj vtedy sa drží pri mne a partnera ignoruje. Na svojho brata trochu žiarli, ale je to v rámci normy.

Aj v škole je dosť uzavretý. Jemu stačí jeden - dvaja kamaráti a ostatných ignoruje. Keď ho posielame von, aby sa dohodol s nejakým kamarátom, tak odmieta. On si radšej doma číta, hrá hry.

Keď ideme k starým rodičom, tak s babkou komunikuje. Dedkovi odpovie len vtedy, keď sa mu chce. Je úplný flegmatik. Už vôbec neviem ako to mám celé riešiť.

Čo nám odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

Váš syn si zažil stratu. Stratu otca, jeho figúry, vzťahovej osoby. Ťažko povedať ako tomu v tom čase rozumel, ako rozumel príchodu vášho nového partnera. Isté však je, že to preňho zrejme nebolo jednoduché. Určite pociťoval zmätok, neistotu, strach a pravdepodobne rôzne iné emócie.
Nepíšete tiež aký vzťah má syn so svojim biologickým otcom, či sa s ním stretáva, aké boli okolnosti odlúčenia.
Tiež rolu môže zohrávať súrodenec, váš syn sa môže cítiť nedostačujúco, ťažko povedať.

Teraz je v pubertálnom veku, otcovskú figúru by potreboval. Možno sa mu vracia zmätok, veľa premýšľa, vysvetľuje si veci po svojom. Jeho správanie môže byť formou obrany. Na svoje správanie má určite nejaký dôvod, za ktorým sa skrýva emócia a nejaká potreba.

Ako sa to ďalej bude vyvíjať závisí veľmi od toho aký vzťah spolu máte, nakoľko sa cíti bezpečne, nakoľko vám dôveruje. V pubertálnom veku sa deti zvyknú utiekať skôr k rovesníkom a preto nejakú zmenu dosiahnuť je veľmi náročné. Avšak dá sa to vnímavým a rešpektujúcim prístupom a komunikáciou.

Syn možno práve teraz viac ako inokedy potrebuje vaše prijatie a bezpečné prostredie. Komunikujte s ním empaticky, zrkadlite mu emócie, aj to, čo sa navonok deje. Pre syna je to náročné.
Dávajte mu najavo, že ste pri ňom, že ho počúvate, snažíte sa mu rozumieť a že sa oňho zaujímate.

Skúste mu pomenovať čo ste si všimli, akú zmenu, môžete skúsiť pomenovať jeho emóciu, ktorú čítate. Spýtajte sa ho, čo by mu pomohlo cítiť sa lepšie, čo by potreboval.
Popr. môžete svoje emócie a potreby pomenovať vy. Kľudne môžete povedať, že by ste s ním radi trávili čas, niečo mu navrhnite, popr. nech niečo navrhne on. Skúste nájsť nejaký kompromis.
Rozprávajte sa s ním ako s partnerom.

Odporúčala by som aj návštevu odborníka.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com