5 ročné dieťa má zo všetkého strach. Ako jej môžme pomôcť?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom mojej 5 ročnej dcérky, ktorú trápi strach a úzkosť.
Od malička má strach z Mikuláša a čerta. Každý rok má problém na vianočnej besiedke. Zapcháva si tam uši a skrýva sa. Odmieta chodiť na mikulášske akcie.
A ešte má strach z ohňostroja a z hluku. Vadí jej zvuk fukára na ruky na toaletách.
Trápi aj to, že vedome zadržiava stolicu. Nechce kakať. Raz mala príliš tuhú stolicu a zabolelo ju to. Odvtedy vedome zadržiava stolicu.
Vykaká sa len do nočníka za mojej prítomnosti.
Zmenili sme stravu, pije viac vody a je vlákninu. Napriek tomu sa odmieta vykakať v škôlke a mimo domu.
Dcérka je inak šikovná, kamarátska, spolupracuje v škôlke a aj na krúžkoch. Učiteľky ju chvália.
Aký je Váš názor a čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
strachy, ktoré ste opísali sú u detí relatívne bežnými a rozšírenými strachmi. Podstatná je intenzita strachu, ktorú v týchto situáciách prežíva a jej reakcia v tej chvíli.
V situácii strachu dcérke strach priznajte a pomenujte. Odzrkadlite jej ho. Týmto strachom čo ste menovali ju nemusíte v zásade ani vystavovať. Je to niečo bez čoho sa dá žiť, a myslím si, že časom odznejú. Avšak keď jej ho pomenujete, môžete sa jej spýtať čo by jej pomohlo, či jej viete nejako pomôcť by, ponúknite nejakú stratégiu na zvládnutie.
Čo sa kakania týka, zrejme je citlivejšia a kaká len v bezpečnom prostredí, kde sa cíti isto, teda doma a pri vás. Hlavné je, že kaká. Mnohokrát zadržiavanie stolice súvisí so zadržiavaním emócií.
Vytvárajte jej bezpečné a prijímajúce prostredie. Pracujte s emóciami a strachmi. Nepopierajte ich, nechajte ju prejaviť ich a prijmite ich, pomenujte. Nastavujte hranice. Dcérke prejavujte dôveru, oceňujte ju. Venujte jej pozornosť a prejavujte náklonnosť. V rámci veku ju nechajte rozhodovať, dávajte jej možnosti a jej rozhodnutia rešpektujte. Vnímajte jej signály a adekvátne reagujte na jej potreby.
Ak by strachov pribúdalo, poprípade by reakcie na ne boli neprimerané a začalo by to ovplyvňovať jej každodenný život, obráťte sa na psychológa. Tak isto, ak by prestala kakať, zadržiavala by aj doma. Je lepšie nič nezanedbať.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com