7 ročná dcéra sa v noci stále budí. Čo nám odporúčate?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť o probléme mojej 7 ročnej dcéry. Cez deň je to úplne normálne živé dievča, ktoré chodí do 1. triedy. Má sa tam dobre a chodí aj na gymnastiku, ktorá ju baví.
Asi 3 mesiace deti už nespávajú s nami. Manžel robil v zahraničí a od narodenia dcéra aj mladší syn správali so mnou v posteli. Dcéra sa budí aj 3x za noc a ani nechce sama zaspávať. So synom majú spolu izbu a postele pri sebe.
Vždy ,keď idú spať, ležím tam s nimi. Štvorročný syn ešte nechce spať úplne sám. Keď mu to dlho trvá, tak odídem z izby a zaspí potom aj sám. Ak sa stane, že syn zaspí skôr ako dcéra a ja chcem už ísť z izby preč, tak ma začne prosiť, aby som s ňou ostala spať. Prosí ma, aby som si šla ľahnúť do jej postele. Urobím to. Napr ležím s ňou a vidím, že už spí. Hneď ako vstanem z postele, preberie sa a začne plakať, že tam mám zostať.
Nepomôže ani zasvietené svetlo, ani hračka. Proste nechce, aby som išla preč kým úplne tvrdo nezaspí. Potom ako už zaspí, v noci sa zobudí aj 3x. A to každú noc a akoby plakala a volá ma. Sedí na posteli a keď sa pýtam, či chce ísť cikať, tak ma vôbec nevníma. Len vzlyká. Musím si pri ňu zase ľahnúť až pokým tvrdo nezaspí. Alebo ju vezmem k nám do postele a tam spí už bez zobudenia do rána.
Neviem, že čoho sa bojí. Do telefónu a ani do tabletu nepozerá, u nás to je zakázané. Televízor tiež nepozerá veľa. Možno hodinu večer, a to iba rozprávky.
Už som zúfalá. Má ísť aj do školy v prírode v lete, ale bojím sa, že ako to bude so spánkom. Istý čas zo začiatku ako deti začali spať same v izbe aj zaspávala pri svetle. Ale už to nefunguje. A to budenie v noci bolo aj keď spávala so mnou v spálni, ale ja som už bola napr. večer pri telke v obývačke a musela som ísť za ňou. Čiže v novej izbe by to nemalo byť.
Aký je Váš názor a čo mi odporúčate?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
spánok a problémy so zaspávaním trápia mnoho detí, aj rodičov.
Zrejme má dcérka takú potrebu, aby ste jej boli nablízku. Zdá sa, že si zatiaľ nezvykla na to, že má spať sama. Možno nie je pripravená, poprípade keď bola menšia ste prešvihli ten moment keď bola. Pokiaľ predtým spávala normálne, tiež to veľakrát býva spojené s nejakou zmenou, ktorú dieťa spracováva, ktorá ho zneistela. V tomto prípade to môže byť to, že nastúpila do školy. To je veľká zmena. A do toho začala spávať sama, možno je to príliš zmien naraz.
Možno si niečo spracováva, je senzitívnejšia povaha.
Ten dôvod sa hľadá takto ťažko, avšak pravdou je, že nie je jediná, ktorá má ťažkosti pri zaspávaní a vyžaduje rodiča.
Ste pre ňu istota, niečo, čo sa nezmenilo a potrebuje to cítiť. Skúste to prijať, pomenujte jej to, odzrkadlite. Najradšej by si bola, aby som tu bola stále. Nechceš byť sama.
Keď za ňou prídete v noci, tiež skúste zachytiť emóciu. Zľakla si sa, že tu nie som. Nechceš tu byť sama. Ak chcete podporiť spanie vo vlastnej posteli, ak aj príde za vami, vráťte sa s ňou k nej do postele.
Je možné, že mala aj nejaký zlý sen? Myslíte, že sa niečoho bojí alebo jej ide len o prítomnosť?
Nech je tak, ako tak, zdá sa, že vaša prítomnosť ju upokojuje. Rozumiem, že v určitej miere je to obmedzujúce. Skúste na druhý deň reflektovať situáciu, pýtajte sa ako sa cítila a či je niečo čo by jej v takej chvíľu pomohlo. Rozprávajte sa o emóciách, hľadajte stratégiu na zvládnutie situácie. Skúste jej povedať čo v takej situácii pomohlo vám. Dajte jej nejaké návrhy, z ktorých si môže vybrať.
Pri zaspávaní, ak nechcete byť stále pri nej, nastavte si napr. budík a vracajte sa za ňou každých 5 minút, popr. menej/viac a podľa toho či to bude fungovať intervaly predlžujte. Alebo môžete sedieť v izbe s ňou, ale na stoličke.
Ono ide hlavne o to, aby to bolo celé ok aj pre vás, aj pre ňu. Aby ste našli spôsob, ktorý vyhovuje obom stranám.
Doma poskytujte dcére prijatie a bezpečie. Komunikujte empaticky. Pracujte s jej emóciami, prijímajte ich a zrkadlite. Skúšajte, hádajte, popisujte situáciu.
Nastavujte láskavo hranice. Komunikujte jej aj svoje potreby, ak cítite, že ležať pri nej každý deň je nad vaše sily, je to mimo vašich hraníc. Vidím, že chceš, aby som tu bola, ale potrebujem si trochu oddýchnuť. 5 minút tu poležím, potom pôjdem a zase sa vrátim. Ten čas si ohraničte, napr. tým budíkom. Samozrejme to neodporúčam robiť, ak by dcérka mala pociťovať nejakú prílišnú nepohodu, strach, úzkosť.
Oceňujte ju, prejavujte jej dôveru, nechajte ju o niečom rozhodovať a jej voľbu rešpektujte. Venujte jej pozornosť a prejavujte lásku. Dávajte jej najavo, že ste pri nej, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a že sa zaujímate.
Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby
Môže ísť o obdobie, zvyknutie si, môže ju však aj niečo trápiť. Nedokážem to takto povedať. Ak sa vám zdá, že sa trápite, neviete si rady, dcérka zažíva ťažké chvíle, popr. že to zasahuje do jej bežného života, objavujú sa aj nejaké iné príznaky, obráťte sa na odborníka. Skúste sa poradiť aj s pediatrom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com