Aké kroky podniknúť pri problémovom správaní 11-ročného syna?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu, ako postupovať pri synovom správaní. Odmalička je náročné dieťa a mával až také neurotické správanie, ktoré som pripisovala jeho vzdoru. Avšak asi v deviatich rokoch nastalo niečo, čo by som mohla nazvať peklom. Začal sa uzatvárať v izbe, nechcel chodiť von a chcel tráviť čas iba na mobile a pri televízii. Neskôr odmietal jesť, hoci po dlhom trápení začal opäť prijímať stravu. U psychologičky bol iba raz, ostatné sedenia odmietal.
Od tretieho ročníka mal problémy so spolužiakmi, pretože ho odstrkovali. Riešili sme to aj v škole a zisťovali, či nejde o šikanu. Viem, že sa mu páčilo jedno dievča - spolužiačka, ale ona nejavila záujem ani o kamarátsky vzťah. Teraz tvrdí, že sa vzťahy v triede s chlapcami zlepšili. Už s nami chodí aj na výlety, prechádzky a neuzatvára sa.
Má aj staršieho brata, ale vzťah s ním nemá a skôr ho od seba odstrkuje. Problém je však, že posledné mesiace sa jeho správanie znovu mení, hoci cez prázdniny bolo všetko v poriadku. Nadáva mi aj otcovi, používa hrubé nadávky, všetko musí byť podľa neho a aj nás fyzicky napáda. Je extrémne nervózny, neposlúcha a nosí stále rovnaké oblečenie, aj keď je vypraté, nič iné nechce nosiť.
V škole problémový nie je a keď je u rodiny na víkend, hovoria, že je zlatý. S manželom nerozumieme, prečo sa doma takto správa. Veľakrát na neho aj vybuchnem, najmä manžel je podráždený. Syn nemá s otcom dobrý vzťah. Keď bol manžel týždeň preč, syn bol doma trochu kľudnejší a ani tak hrubo nenadával. Neviem, čo robiť, ako pomôcť sebe aj synovi, pretože v takomto prostredí sa nedá žiť.
Čo by ste nám doporučili?
Stále rozmýšľam, čo synovi vadí a či je problém v škole, vo vzťahoch alebo vo vzťahu s otcom. Keď sa ho opýtam, povie, buď nič, alebo že nemá kamarátov na von.
Ďakujem.
Dobrý deň,
to, čo popisujete, je veľmi náročná situácia pre Vás, Vášho manžela aj syna. Je pochopiteľné, že sa cítite vyčerpaná a možno s pocitmi bezmocnosti.
Na komplexnejšiu odpoveď by som potrebovala podrobnejšiu konzultáciu. Skúsim však poskytnúť niekoľko možností, ktoré by mohli byť pre Vás aspoň čiastočným prínosom.
To, čo popisujete, môže byť prejavom snahy zvládať vnútorný chaos alebo frustráciu spôsobom, ktorý zatiaľ nevie lepšie regulovať. Vieme, že to nie je ľahké, ale syn by teraz potreboval najmä stabilitu, pokoj a menej konfrontácie.
Pokúste sa obmedziť tresty, hádky a krik, aj keď jeho správanie vyvoláva hnev – reagujte vecne, pokojne, nie emocionálne. Napr. „Teraz sa takto rozprávať s tebou nebudem, môžeme to vyriešiť, keď sa budeme vzájomne viac počuť“* a odíďte. Ak sa správa agresívne, neargumentujte logikou. Vtedy to nie je schopný vnímať. Fyzicky sa vzdiaľte, môžete mu pomenovať jeho emócie. „Vidím, že si rozrušený, dám ti čas na upokojenie“. A následne mu dajte priestor, aby sa upokojil, pričom dbajte na jeho bezpečie. Potom, keď je pokoj, sa môžete k veci vrátiť.
Skúste si s manželom dohodnúť jednotný prístup. Ak sa každý správa inak (napr. otec prísny, vy ústupčivá), syn reaguje ešte silnejšie. Možno by pomohlo, keby si otec vytváral malé, pozitívne interakcie – nie cez naprávanie, ale cez spoločnú činnosť bez hodnotenia.
Namiesto riešenia „čo robí zle“, skúste zamerať rozhovory na to, čo prežíva a dávajte mu pocit, že ste nápomocná.
Najlepšie by však bolo, keby syna vyšetril psychológ. Toto by som na Vašom mieste zvážila ako jednu z možností. Existujú rôzne tréningy pre deti. Napríklad tréning sociálnych zručností, ktoré by mu mohli pomôcť rozvíjať osobné, emocionálne aj sociálne kompetencie.
Zvážte preto kontaktovať psychológa aj inou formou.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková