Aké sú možnosti na získanie rešpektu u vnučky?
ZodpovedanéDobrý deň,
moja 8-ročná vnučka býva so mnou už asi mesiac, pretože jej matka prišla o byt, rozišli sa s priateľom a nemá kde bývať. Už tri roky nepracuje, takže nemá peniaze na nový podnájom. Situácia je zložitá aj preto, lebo pije a podľa toho, čo viem, ešte viac odkedy sa rozišli. Má mačku a toto sú dôvody, prečo si ani dcéru nemohla vziať k sebe. Starám sa o vnučku, s ktorou som mala vždy dobrý vzťah, no toto správanie sme predtým nezažívali, keď ku mne chodila len raz za čas.
Teraz, keď jej niečo nedovolím, dostane záchvat. Najprv hnev, plač, odvráva a potom ľutuje a ospravedlňuje sa. Vyžaduje okamžité odpustenie, inak sa situácia začne odznova. Začínam byť na to alergická. Počas toho kričí rôzne výčitky, hovorí mi zlé veci, akoby som počula svoju dcéru. Úplne prebrala jej správanie, ale s tým rozdielom, že si myslím, že je priveľmi malá na to, aby si toto ku mne dovolila. Neviem sa s tým zmieriť. Keď sa pohádame aj kvôli úplnej hlúposti, hneď chce volať matke, aby prišla. Keď je s ňou, zasa si viac dovoľuje.
Som z toho zúfalá, už neviem, ako na ňu. Je mi jej aj ľúto, že nemá kde byť, lebo jej matka sa nevie rozhodnúť, ale zároveň som aj nahnevaná.
Ako môžem získať jej rešpekt a určiť jej hranice, keď pri matke žiadne nemala a všetko jej dovolila?
Ďakujem.
Pekný deň prajem,
chápem, že situácia je pre Vás veľmi zložitá a náročná, pretože sa netýka len vnučky, ale aj celkového rodinného kontextu. Dieťa určite vníma, čo sa deje, no pravdepodobne si to nedokáže reálne spracovať, cíti neistotu a s tým môžu súvisieť aj jej „výbuchy emócií“ v krízových situáciách.
V efektívnych reakciách Vám môže pomôcť pochopenie, že za jej prejavmi nemusí byť iba agresivita smerovaná na Vás, ale aj vnútorné prežívanie, ktoré navonok nevidíte.
Dávajte jej hranice, ktoré sú pevné, ale zároveň láskavé a s pochopením toho, čo prežíva. Napríklad: „Rozumiem, že si nahnevaná, vidím, že sa hneváš. Chcem Ti pomôcť, ale pokojne. Môžeš za mnou kedykoľvek prísť, keď budeš chcieť a budeš pokojnejšia.“
Skúste ju zapájať do riešení a nehovoriť len o tom, čo nemôže. Napríklad: „Viem, že by si teraz chcela ísť von. Pre mňa je to však veľmi nebezpečné a bojím sa o Teba. Mohli by sme to nejako vyriešiť tak, aby sme boli obe spokojné?“ Prípadne už majte pripravené konkrétne alternatívy, ktoré jej ponúknete.
Pravidelnosť a rutina v živote dieťaťa. Napríklad pravidelné spoločné trávenie času mu môže priniesť pocit istoty a zmierniť intenzitu emócií.
Pomôže aj sledovať, aké sú najčastejšie spúšťače jej intenzívnych emócií a skúšať ich dostať pod kontrolu, reagovať preventívne rôznymi metódami, aby sa predišlo emocionálnym afektom.
Ak by sa situácia nezlepšovala, odporúčam konzultovať tieto ťažkosti so psychológom. Ten Vám pomôže nastaviť konkrétne zdroje pomoci, vhodné priamo pre Vašu situáciu.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková