Dobrý deň,
môj 3,5-ročný syn má zlozvyk, že si ohrýza nechty, dáva prsty do úst a občas si oblizuje ruku. Robí to veľmi často, pri akýchkoľvek situáciách a kdekoľvek. Či sme v obchode, doma pri hre, aj keď sa rozprávame.
Viem, že to pramení z napätia alebo z nejakej nervozity či nespokojnosti.
Ako prísť na to, prečo to robí?
Na otázky typu, čo ho trápi, nevie odpovedať. Buď mlčí, alebo odpovie niečo úplne iné.
Ďalší zlozvyk, ktorý nám veľmi prekáža, je ten, že často pri radosti či nadšení použije veľmi nepríjemne prsty do tváre. Teší sa, smeje a v tej radosti zaškriabne, štípne alebo len tak zatlačí prstami do tváre. Robí to najbližším - mne, manželovi, starým rodičom. Upozorňujeme ho, že do tváre nie. Hovorím mu, že môže do hrude, brucha, ruky, ale nie hlava, tvár. Keď na neho ostrejšie vybehnem, veľmi sa stiahne, niekedy sa aj rozplače. Nechce nám zle a povie, že to nechcel urobiť.
Prečo to robí?
Ako mu pomôcť odnaučiť ho to?
Ďalšia vec, ktorú robí, je to, že pri radosti udrie do nás hlavou ako baran, alebo skočí na nás. Niekedy to dosť zabolí, je pomerne veľký a má už 18 kg.
To s ohrýzaním začalo, keď sme "stratili" cumlík. Postupne sa pridali ďalšie zlozvyky, ktoré som popísala. Má mladšieho 10-mesačného bračeka a všetko to postupne začalo po jeho narodení. Inak má bračeka veľmi rád a pekne sa ku nemu správa.
Ako mu pomôcť upokojiť sa a vyrovnať s emóciami a napätím?
Ďakujem.
Pekný deň,
oceňujem Vás, že aj takouto formou hľadáte dôvody aj možnosti, ako Vášmu synovi čo najviac pomôcť v rôznych ťažkostiach.
Ohrýzanie nechtov môže byť zautomatizovaný zvyk, ktorý sa spustí pri napätí, nude, ale aj pri radosti.
Deti ešte dobre nevedia pomenovať svoje pocity či potreby alebo majú priveľa energie, ktorú nevedia vhodnými spôsobmi ventilovať, a preto využívajú najdostupnejšiu možnosť uvoľnenia aj v takejto podobe.
Najčastejšie je za tým neschopnosť regulovať svoje telo.
Keď si všimnete, že dieťa vykonáva takúto činnosť, je vhodné ho iným spôsobom zamestnať a vyhnúť sa tlakom alebo zákazom, lebo sa môže napätie zvyšovať a zvyk posilní.
Skúste mu napríklad podať niečo do ruky. Postupne môžete skúšať aj so slovnými odporúčaniami typu: „Vidím, že tvoj prst je v ústach, chceš niečo do ruky, čo ťa zabaví?“
Čo sa týka búchania do hlavy, je dobré mu s láskou nadstavovať hranice a ponúkať iné možnosti, ktoré môže využívať. Napríklad: „Do tváre nie, ale môžeš ma stisnúť za ruku / objať.“
Buďte mu aj vy ako rodič príkladom – ukážte mu, ako sa môže prejavovať kultivovane radosť v rôznych situáciách. Pomenujte: „Veľmi ma potešilo...“, prípadne pridajte objatie.
Trénovať zdravé spôsoby ventilácie pocitov – príjemných aj nepríjemných – môžete aj prostredníctvom hry. Vopred si skúšajte scénky („Ako ukážeš, že sa tešíš?“).
Za primerané, bezpečné a zdravé spôsoby emocionálnych prejavov, ale aj keď zmení aktivitu a nie je vo svojom zlozvyku, oceňujte ho. („Potešilo ma, ako si ma objal namiesto buchnutia.“).
Ak by správanie bolo veľmi časté a výrazne zasahovalo do bežného života, môže pomôcť konzultácia so psychológom.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková