Ako pomôcť skoro 14 ročnej dcérke, ktorá má problém s jedlom a dbá veľmi na stravu?
ZodpovedanéDobrý deň,
máme starosti o našu skoro 14 ročnú dcéru. V septembri začala cvičiť a dbať na zdravú stravu. Keď sme si koncom roka všimli jej malé dávky jedla a to, že schudla 4 kg, začali sme to riešiť. Lekárka jej robila krvné testy, ktoré vyšli v poriadku. Aj na ňu nakričala, že musí viac jesť. My sme ju začali doslova tlačiť do jedla a teraz, asi mesiac a pol pravidelne 5x na deň je. Má pekné, také normálne porcie. Ale neje žiadne sladkosti a skoro na všetkom si číta nutričné hodnoty. Vyhýba sa nezdravým jedlam. Mala dovolené cvičiť iba 3x do týždňa po pol hodine, no teraz sme jej odporúčali, aby si dala pauzu, lebo zase schudla ďalšie 3 kg. Momentálne má 39. Vyvrátiť jedlo, to nerobí, sledujem ju. Veľmi veľa sme spolu všetci rozprávali. Vie sa nám krásne otvoriť, povedať nám o svojich pocitoch, ktoré sú všelijaké.
Skoro každý deň na ňu doľahne nervozita, plač, stavy úzkosti a výčitky, prečo toho toľko zjedla, že zajtra už to nezje a podobne. Neviem, čo nás trápi viac, či tá váha, ktorá ide dole, alebo tie stavy úzkosti. Momentálne je v karanténe a dnes bola veľmi nervózna z toho, že nemôže ísť na prechádzku.
Aj s kamarátkami sa už nestretáva. Povie, že ich má dosť v škole. Občas si napíšu. Veľmi sa do seba uzavrela. Z večne usmievaveho dievčaťa je vážne dievča so smutnými očami. Pýtame sa, čo stalo, kto jej ublížil, no odpoveď je stále rovnaká, ona nevie. Vie iba, že sa sama sebe nepáčila a boji sa toho, ako to bude, keď priberie.
My s manželom sme plnšie postavy, tak sme sa pýtali, či to nie je tým, že nechce vyzerať ako my. Vraj nie. Veľmi sa o ňu bojíme, nechceli sme to riešiť so psychológom, no asi musíme, lebo to nezvladame. Žijeme v normálnej, usporiadanej rodine.
Ako jej môžeme pomôcť?
Ďakujem
Dobrý deň,
deti trápiace takéto typy problémov väčšinou strácajú pocit bezpečia. Zdá sa im, že nič nemajú pod kontrolou, majú narušené vnímanie vlastnej hodnoty. Na deti veľmi vplýva ich okolie, názor spolužiakov, kamarátov, či názory, ktoré sú prezentované v médiách. Pre tento vek je tiež typické, že akékoľvek dohovárania, kritika, krik či zákazy majú úplne opačný efekt a aj tak si nájde cesty ako ich obísť.
V tomto prípade je nutné problém riešiť v komplexnosti čo najskôr. Súčasťou terapie sú aj lekárske vyšetrenia, monitorovanie zdravotného stavu, psychiatrická liečba s možnosťou psychofarmakoterapie, psychoterapeutické konzultácie vedené psychológom. Preto neváhajte a kontaktujte nejakého odborníka. Takýto problém sa nám nepodarí vyriešiť takto jednorázovo. Ak chcete skúste kontaktovať https://chutzit.sk/ .
Vo všeobecnosti pomôže, keď k deťom už v takomto veku pristupujeme skôr ako ku "partnerovi". Nie nejako nadradene s dôležitosťou vyjadrovania svojej moci. To znamená, prihliadajte na to, čo ona potrebuje a cíti. Jej pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať.
Keď svoje dieťa rešpektujete a beriete ho ako partnera, počúvate ho bez nejakého súdu, tak pravdepodobne bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom.
Vy by ste mali byť pre dcérku teraz bezpečným prístavom. Musíte jej dávať najavo lásku a byť pre ňu akoby sprievodcom v týchto ťažkých časoch.
V prvom rade teraz potrebuje od vás porozumenie a pochopenie, nie nejaké výčitky.
Je dôležité uistiť dieťa o tom, že ak nechce rozprávať o svojom prežívaní práve teraz, ste tu pre ňu kedykoľvek, keď to bude potrebovať a radi ju vypočujete. Dávajte jej najavo, že nie je v tom sama a že vám na nej záleží.
V prípade, že naozaj zadávate hranicu, ktorú musí dcéra akceptovať, tak ľahšie ju príjme vtedy, keď ukážete to, že sa viete do jej pocitov vcítiť a dáte jej možnosti výberu. Prípadné výbery konzultujete s ňou. Asi by si bola veľmi rada, keby si teraz môžeš robiť čo chceš, ale to ti nemôžem dovoliť, pretože som za teba zodpovedná a bojím sa o teba. Aké riešenie by sme spolu mohli nájsť, aby sme obidve boli spokojné? Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier.
Oceňujte a povzbudzujte ju za veci, ktoré urobí dobre. Tak isto sa snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze (aspoň raz do týždňa). Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada. Teda skúste sa jej opýtať aký program by zvolila ona sama a ako jej program vybrať.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková