Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako pomôžem 5 ročnému synovi zbaviť sa strachu zo škôlky?

Zodpovedané
25. okt 2020

Dobrý deň,

mám 5 ročného syna, ktorý nastúpil do škôlky v septembri. Odvtedy každé ráno nič nezje a čo je najhoršie, každé ráno vracia. Stačí, že si upije trocha čajíku a vyvracia aj ten. Jedlo nedostanem do neho vôbec.

Vysvetľujem mu, zabávam ho, aby na to nemyslel, no keď nevracia doma tak pred škôlkou, alebo už párkrát aj v škôlke. Tam sa s nikým nehrá, ani sám sa nehrá. Keď kreslia, alebo niečo vyrábajú, tak to robí rád.

V škôlke sa nestravuje, lebo má intoleranciu na laktózu. Stravuje sa len doma, čiže na obed chodím pre neho. Keď nejde do škôlky, tak sa naje normálne a nevracia vôbec, hrá sa a je veselý.

Ako mu môžem pomôcť zbaviť sa strachu?

Ďakujem

Dobrý deň,

to, čo vidíme zvonka je správanie dieťaťa. Všimneme si ho zväčša keď nejako vyčnieva, líši sa, popr. je nežiadúce, znepokojujúce. Za každým správaním dieťaťa sa však skrýva nejaká emócia a za ňou potreba.

To, že potrebuje nejaký čas na vyrovnanie sa so zmenou a adaptáciu na ňu, je prirodzené. Stratil nejakú istotu, stabilitu, bojí sa, že ho tam necháte, že vás stratí, možno, že ho už neľúbite. Je to nová a náročná situácia, v ktorej je mu treba byť oporou.
Synček zrejme citlivo reaguje na zmeny, je senzitívnejší. Veľmi ťažko to prežíva.

Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jeho emócie. Pomenujte ich. Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo sa cítiť lepšie. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, ako sa syn cíti je pre neho reálne. Netreba to banalizovať, ani sa to snažiť zmeniť.
Mali by ste mu byť v týchto situáciách sprievodcom.

Komunikujte mu emóciu, vyjadrite pochopenie: Je to pre teba ťažké chodiť do škôlky. Najradšej by si bol keby sme boli stále spolu. Bojíš sa, že po teba neprídeme.
Pýtajte sa ho: Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohol spraviť, aby to bolo lepšie? Viem ti ja nejako pomôcť, aby si to pre teba bolo ľahšie? Skúste mu dať nejaký návrh: rodinná fotka v skrinke, nejaká hračka, predmet, niečo čo ho spája s vami. Môžete si niečo spolu aj vyrobiť.
Spolupracujte v tejto veci s učiteľkami. Hľadajte cestu ako mu to uľahčiť.

Ubezpečujte ho, že sa za ním budete ponáhľať a že zase budete spolu tráviť čas tak ako sa mu páči.
Nesľubujte odmeny, netrestajte, nevyhrážajte sa.

Môžete sa tak o tom rozprávať aj spätne. V škôlke to bolo ráno pre teba ťažké.
Otvoreným konštatovaniami bez otázky mu dávate priestor, aby sám rozpovedal čo sa dialo.

Syna si všímajte. Reagujte na jeho signály a adekvátne napĺňajte jeho potreby. Komunikujte s nim empaticky. Je dôležité, aby cítil, že ste pri ňom, že ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.

Nastavujte láskavo hranice. Prejavujte synovi dôveru. Nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte. Oceňujte ho.

Dávajte mu doma čas na voľnú hru, avšak buďte pri ňom. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

Pri takýchto psychosomatických prejavoch vám odporúčam navštíviť psychológa. Možno by som zvážila na chvíľu aj prerušiť dochádzku, ak si to môžete dovoliť. Dôležité je, aby bol synček emocionálne aj fyzicky na škôlku pripravený. Toto vám tiež môže pomôcť zistiť odborník.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com