Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako pomôžem 6,5 ročnému synovi prekonať frustráciu zo zlyhania?

Zodpovedané
Školák (6 - 11 rokov)
11. feb 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom 6,5 ročného syna, ktorý je naše zlatíčko. Od narodenia patrí k náročnejším deťom. Prešiel si kolikami, zlým spánkom a doteraz zje iba pár obľúbených jedál.

Zvládania emócií, zmien, nových vecí je u neho problematické. S hrubou motorikou je na tom horšie ako jeho rovesníci. Jemnú motoriku má v poriadku.

Má odklad do školy kvôli oneskorenému vývinu reči. Od 2,5 roka navštevujeme logopedičku.

Problémom začína byť synova rezignácia v prípade neúspechu. Napr. trénujeme logopédiu a akonáhle sa mu niečo nepodarí správne povedať, tak končí a nechce pokračovať. To isté aj na futbalovom tréningu. Keď ho doma pri úlohách pre predškolákoch upozorním, že drží zle pero, tak odchádza od stola.

Chcela som ho naučiť mašličku, ale keď to na prvýkrát nevyšlo, tak skončil.

Včera som ho otestovala na sebahodnotenie. Na stupnici od 1-10 sa vidí na najvyššom 10. stupni, najšikovnejší zo všetkých. Následne som ho konfrontovala s jeho výsledkami. Uznal, že sú teda asi aj šikovnejšie deti ako je on. A dal sa na stupeň 8. Usudzujem, že prechádza obdobím, kedy zisťuje aj sám, že nie je top. A zvolil prístup "všetko alebo nič".

Vyhodnocujem situáciu správne?

Je len lenivý a rozmaznaný?

Alebo má takú povahu?

Ako mu pomôžem prekonať frustráciu zo zlyhania?

Dá sa s tým nejako pracovať?

Bojím, čo bude v prvom ročníku. Čakáme aj bábätko, tak trpezlivosti bude ešte menej.

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

zdá sa, že syn si veľmi neverí, je neistý, nemá zrejme dostatočne vybudovanú sebaúctu. Možno si v prípade neúspechu niekedy na svoju osobu niečo nepríjemné vypočul a zobral si to za svoje. Nechce teda v prípade neúspechu pokračovať ďalej, bojí sa ďalšieho, reakcie naň, odpíše sa.

Prejavujte mu dôveru, nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať, dávajte mu na výber a jeho výber rešpektujte. Dávajte mu najavo, že je pre vás dôležitý aj on, aj jeho názory, pocity. Povzbudzujte ho. Verím, že to zvládneš. To je niečo, čo dokážeš zvládnuť sám. O tom sa môžeš ty rozhodnúť. Oceňujte ho, procesy jeho činnosti, nie výsledky. Sústredil si sa na to. Venoval si tomu veľa času. Sledovala som ako si to robil opatrne.
Vidím, že si sa snažil.

Netreba ju upozorňovať na neúspech. Skôr len vyvodiť dôsledok, pomenovať situáciu. Ak drží pero inak, nepomenujte mu, že niečo robí zle. Napr. mu ukážte ako peri držíte vy, popr. len odkomunikujte, že ste si všimli, že pero drží takto a či sa mu tak drží dobre. Netreba zrejme bazírovať na maličkostiach, pokiaľ je to jemu pohodlné a dobre sa mu píše.

Prijímajte a reflektujte jeho emócie. Pracujte s nimi. Rozprávajte sa o nich. Ako sa cíti v ktorej situácii, kde to cíti na tele, aké to pre neho je, čo by mu to pomohlo zvládnuť.

Vytvárajte mu bezpečné, prijímajúce a podporné prostredie. Komunikujte empaticky. Sledujte jeho signály a snažte sa adekvátne reagovať na jeho potreby. Venujte mu veľa pozornosti a prejavujte mu lásku. Dávajte mu najavo, že ho počúvate, snažíte sa mu rozumieť a že sa o neho zaujímate.

Mnoho detí, keď má nízku sebaúctu sa navonok javí sebavedomo, o čom by mohlo svedčiť aj to hodnotenie na stupnici.
Je to ťažko takto povedať len na základe pár viet od vás. Môže to byť nízka sebaúcta, aj nemusí. Môže to byť spôsobené aj jeho ťažkosťami, možno si príde iný a preto tak citlivo vníma aj to keď je upozornený na neúspech, nechce vyčnievať z radu, nechce byť iný. Zrejme si prešiel viacerými vyšetreniami, hodnoteniami, návštevami odborníkov.
Určite to nejako prežíval, možno tomu nerozumel.

Ja by som vám odporučila navštíviť psychológa. Môže to fungovať aj preventívne pred nástupom do školy, tiež, ak má synćek nejaké ťažkosti v prežívaní, môžete mu to uľahčiť, a tiež sa s ním naučiť komunikovať tak ako potrebuje.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com