Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako reagovať na veľký hnev ročného dieťaťa?

Zodpovedané
Detský vzdorBatoľa (1 - 3 roky)Psychomotorický vývoj
4. júl 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom 13 mesačného synčeka, ktorý sa posledné 2 mesiace veľmi hnevá. Viem, že deti začínajú vzdorovať už v roku, ale môj syn mi naháňa obavy.

Jeho hnev sa spája s jedlom. Je to veľký papkáč, rád papá. Vždy pri jedle začne neskutočne plakať (najmä keď už doje/dopije) a tento plač je doslova vreskot na plné pecky. Nedá sa utíšiť.

Keď na neho rozprávam, tak len to zhorším. Nepomáha nič, len nevšímať si ho. Často sa ukľudní a keď vidí, že sa dívam, tak začne znovu a takto stále dokola.

Skúšala som mu dať väčšie porcie, ale nepomohlo.To iste pri pití. Vypije plnú fľašu vody na ex (vyše 300 ml) a ak ju chcem vziať skôr, tak sa hnevá. Keď dopije celú fľašu, tak znova neutíšiteľný vreskot. Robí to úplne po každom pití a jedle cez deň a aj večer pred spaním.

Začal to robiť z ničoho nič a zo dňa na deň.

Kde robím chybu?

Negatívnu skúsenosť s jedlom nemal, preto netuší skadiaľ má zdroj tohto hnevu pri jedle. Cez deň sa hnevá aj pri iných veciach. Keď mu napríklad niečo nedovolím a on to chce, tak vtedy sa rozkričí. Rýchlo ho to prejde a venuje sa niečomu inému.

Od narodenia to bolo nervóznejšie dieťa, veľmi veľa a často plakal. Hlavne kvôli skrytému miernemu refluxu, z ktorého ho pálila záha a bolelo bruško. Budil sa kvôli tomu a po zobudení mi plakal na rukách niekedy aj 30 minút vkuse. Nepomáhalo vôbec nič.

Boli sme aj na gastre a sono neukázalo nič zlé, diagnostikovali mu mierny reflux s tým, že vývojom to prejde samé. Aj prešlo. Už takéto stavy nemáva.

Ja som kvôli tomu mávala často stres a hnev, veľakrát som od zúfalstva a vyčerpania vybuchla a kričala, čo spätne strašne ľutujem.

Mohli tieto moje kriky spôsobiť, že je synček teraz takýto?

Ten jeho plač vyzerá asi tak, že doje, oprie sa o stoličku a začne kričať na plné ústa. Plače najviac ako vie aj dve minút, až je celý červený. Potom sa mi pozrie do očí a buď plače znova, alebo len vyslovene kričí a vykrikuje od zlosti.

Prečo sa takto správa?

Ako sa mám v takýchto situáciach zachovať?

Pohladenie, milé slovo a prihováranie nezaberá. Iba ignorácia.

Naša pediatrička ho už veľakrát prezrela a nič mu zdravotnej stránke nie je. Je to zdravé dieťa.

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

naozaj neviem, čo sa môže v synčekovi odohrávať, že prejavuje takýto hnev, diskomfort.
Či má nejaké spojenie s tým refluxom, alebo sa necíti isto, komfortne, bezpečne, či mal na to vplyv krik, to sa nedá povedať. Do hlávky dieťaťa nevidíme, takže na to ani neprídeme. Zrejme on sám nevie, prečo to takto má.
Na svoje správanie však nejaký dôvod má, niečo ním komunikuje alebo získava.

Synčeka valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.
Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaný. Prejavujte mu veľa lásky.
Syn potrebuje cítiť, že ho ako osobu prijímate. Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte. Komunikujte empaticky. Krik, tresty, ignorácia, vyhrážky, odsudzovanie, zastavovanie emócii určite nie sú na mieste.

Syn dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.

Syn je ešte veľmi malý. Plačom komunikuje svoje potreby.

Do jedného roka dieťaťa sa buduje základ najdôležitejšieho vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Úlohou rodiča je reagovať na prejavy, signály a potreby dieťaťa. Dieťa tak nadobudne pocit, že svet je predvídateľné a bezpečné miesto, že dieťa je hodné lásky.
Reagovanie rodiča na potreby dieťaťa a ich napĺňanie sa volá cyklus pripútania. Je základom budovania vzťahovej väzby.

Je na vás hľadať spôsob akým potreby synčeka naplniť. Možno vás potrebuje pri sebe, chce, aby ste ho vzali do náruče, je hladný, nudí sa, potrebuje objavovať, komunikovať atď. Ťažko povedať. Správaním, ktoré však prejavuje navonok komunikuje, že niečo potrebuje. Po naplnení potreby prichádza kľud a pokoj, a to je správa, že potreba je naplnená. Pri dieťati do jedného roka sa toto deje prakticky neustále. Dieťa dá signál, očakáva reakciu, tá príde od rodiča a dieťa je v kľude. A toto sa opakuje dookola.

Verím, že to vyžaduje trpezlivosť a môže to byť náročné, avšak iná cesta neexistuje. Prihovárajte sa mu, pozerajte sa naňho, dávajte mu najavo, že ste pri ňom, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa oňho.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com