Ako riešiť mentálnu pripravenosť na školu?

Zodpovedané
20. feb 2020

Dobrý deň,

mám 6 ročnú dcéru, ktorá má nastúpiť do školy a ešte mám štvorročného syna.

Dcéra je šikovná, rozprávala už veľmi skoro, má veľmi dobrú pamäť. Podľa testov vykazuje nadpriemerný intelekt, čiže ma všetko, čo sa od prváka žiada.

Na druhej strane sa chová ako dieťa v puberte. Je drzá a klame. Večne musí mať posledné slovo, večne melie, alebo sa doslova rehoce. Niekedy až nepríčetne a nonstop. A to aj pri jedle, spaní a sprchovaní.

A takto do seba so synom vŕtajú a rehocú sa. Nič neberie vážne, ani dohováranie nepomáha. Jedným uchom dnu a druhým von. Ešte sa aj smeje. Mňa samu to privádza do šialenstva a dosť sa obávam, čo bude v škole.

Nedá sa s nimi hrať, ani nič robiť, lebo stále sa sú besní a nič neberú vážne. Syn už je taký istý istý ako dcéra. Dobré slovo nezaberá, tak potom už aj kričím. A ony prídu s hláškou, že radšej pôjdu do detského domova. Alebo povedia, že sa o nich nestaráme.

Nerešpektujú ani mňa, ani manžela, ani babku a ani učiteľky. Pohybu majú dosť, sladké majú minimum, spánok je nepriateľ.

Čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

rozumiem, že sa zamýšľate nad tým čo môže byť za správaním vašej dcérky.

Z toho čo píše sa mi nezdá, že by išlo o otázku pripravenosti či nepripravenosti na školu. Zdá sa mi, že toto správanie je skôr vecou výchovy, komunikácie, nastavenia hraníc, možno žiarlivosti na súrodenca, nejakej náročnej situácie, ktorú zažila, niečoho čo prežíva, popr. prežila, ťažko povedať. Každopádne dcérke niečo dáva a pomáha jej napĺňať si nejakú potrebu. Tá je spojená s nejakou emóciou a to sa spolu prejavuje navonok ako toto správanie, ktoré vás hnevá.

Zdá sa, že skúšate rôzne prístupy, spôsoby komunikácie, ale nič nefunguje. V takom prípade odporúčam poradiť sa s odborníkom. To, že niečo nefunguje znamená zväčša to, že niečo treba zmeniť. Treba tiež pátrať po tom, prečo sa dcérka takto správa, čo jej to dáva. Tiež vám to môže pomôcť pracovať s vaším hnevom a vybudovať si efektívne stratégie ako ho zvládať. Dcéra asi momentálne inak nevie. Aj keby sa vám podarilo nejakými prostriedkami odstrániť nežiadúce správanie, ak je tá príčina hlbšie, zvykne to vyraziť niekde inde. Práve preto, že má ísť do školy by bolo dobre sa na to pozrieť, aby ste potom nezažívali ešte ťažšie chvíle.

Doma poskytujte dcére prijatie a bezpečie. Komunikujte empaticky. Pracujte s jej emóciami, prijímajte ich a zrkadlite. Hneváš sa na mňa a preto mi hovoríš takéto veci.
Smeješ sa. Asi nechceš počúvať čo ti hovorím.

Skúšajte, hádajte, zrkadlite, popisujte situáciu.
Nastavujte láskavo hranice. Keď sa smeje a vám to je nepríjemné, hnevá vás to, komunikujte jej aj svoje potreby, čo to s vami robí, ako sa cítite keď kričí a čo by ste potrebovali.
Keď je drzá, nastavte tiež hranicu, popr. pravidlo. O niektorých veciach rozhodujte vy ako rodič a treba jej to aj komunikovať.

Oceňujte ju, prejavujte jej dôveru, nechajte ju o niečom rozhodovať a jej voľbu rešpektujte. Venujte jej pozornosť a prejavujte lásku. Dávajte jej najavo, že ste pri nej, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a že sa zaujímate. Netrestajte, nesúďte, skúste komunikovať bez kriku. Nemusíte prijímať jej správanie, ale ju ako človeka s emóciami áno.
Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby.

Skúste pristupovať k obom súrodencom rovnako, nerobiť im rozhodcu, prikláňať sa na jednu stranu. Toto by mohlo situáciu ešte zhoršovať.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com