Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako riešiť prílišnú viazanosť 7 ročnej dcéry na matku?

Zodpovedané
21. okt 2019

Dobrý deň,

dcéra má 7 rokov a už vo svojich dvoch rokoch začala spávať vo svojej izbe bez nás. Zlom nastal v troch rokoch ako nastúpila do škôlky.

Odvtedy spí s nami v posteli. Je na mňa dosť naviazaná, nechce chodiť ku kamarátkam hrať sa, nechce chodiť na detské oslavy.

Vždy, keď ju niekde zavedieme, tak plače. Nechce sa nás pustiť. Keď odídeme, tak za chvíľočku ju to prejde. Nespala ešte ani u babky, ktorá býva pod nami. Nechce spať bezo mňa. Najradšej by bola stále doma a nikam nechodila. Vždy povie, že ona chce byť s maminkou. Pritom s ňou trávim dosť času. Na krúžku s ňou chodím väčšinou ja. Aj na krúžkoch vyžaduje, aby som tam čakala.

Vysvetľujem jej, že sa nemusí báť, že som tu vždy pre ňu, že nikam nejdem. Aj to, že keď ju niekde nechám, napr. na krúžku, tak sa vždy vrátim. Je dosť plačlivá, keď nastane nejaká takáto situácia.

Chceli by sme druhé bábätko, ale ona tvrdí, že nechce súrodenca, pretože už nebude môcť spať so mnou. Vyžadujem stále moju prítomnosť. Ja už neviem ako na ňu.

Mám byť prísnejšia?

Čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.
Ťažko povedať prečo sa dcéra bojí byť bez vás. Môže mať potrebu vašej blízosti, bezpečia, cíti strach keď s ňou nie ste. Možno sa bojí, že sa po ňu nevrátite, že zostane sama. Pociťuje neistotu.

Veľmi záleží od toho, z čoho to pramení. Rozhodne odporúčam doma vnímať signály dcérky a reagovať na ne. Napĺňať jej potreby a vytvárať jej prijímajúce a bezpečné prostredie. Buďte otvorení k jej emóciám, poskytujte jej empatickú reakciu, aj vtedy keď nastane náročná situácia. Bojíš sa, že neprídem. Nechceš byť bezo mňa. Uisťujte ju. Vysvetľujte.
Oceňujte ju. Prejavujte lásku. Spýtajte sa jej, čo by potrebovala v takých situáciách neistoty, čo by jej pomohlo.

Čo sa spánku týka, skúšajte postupne. Ležať pri nej, potom sa vrátiť každých 5 minút a pod. Hľadajte spôsob, ktorý bude vyhovovať vám obom.

Bábätko môže byť pre ňu zaťažkávajúce, ale aj tam treba prijať jej emócie, pracovať s nimi, s jej strachom, nastaviť hranice.

Zdá sa, že to trvá už dosť dlho. Ťažko povedať čo sa stalo a ako si niektoré situácie vyhodnotila. Možno by som zvážila aj návštev odborníka.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com