Ako riešiť strach 7 ročného syna po presťahovaní sa do domu?

Dobrý deň,

myslím, že to, čo opisujete je prirodzená reakcia dieťaťa.
Dôležité je strach synovi priznať. Je preňho reálny, naozaj ho zažíva. Zmenil prostredie, nie je zvyknutý, je to preňho niečo nové.

Emóciu strachu mu odzrkadlite. Bojíš sa. Je to tu iné ako predtým. Nie si zvyknutý. Nechceš ísť do záhrady sám. Bez nás sa tam cítiš neisto. Si radšej keď si pri nás. Cítiš sa lepšie.

To sú len príklady empatických viet, ktoré môžete použiť na zrkadlenie jeho pocitov a emócii. Treba mu dať najavo, že ste pri ňom, počúvate ho a snažíte sa mu rozumieť. A hlavne, že jeho a jeho emóciu prijímate bez výhrad.

Spýtajte sa ho, buď v situácii (záleží od toho aká silná je emócia), alebo následne keď sa emócia upokojí, večer napr. že čo by mu v tej situácii pomohlo. Alebo čo by mu všeobecne pomohlo keď má doma strach. Či mu viete nejako pomôcť vy.

Môžete skúšať vymýšľať rôzne "hry", rôzne stratégie na zvládanie. Striasť strach, vyskákať, vydupať, nakresliť ho a roztrhať, pokrčiť, vyhodiť do koša. Nech skúsi pomenovať aký veľký strach je, následne viete zisťovať či sa niečoho bojí viac, menej. Skrátka pracujte so strachom. Na internete nájdete viacero takýchto metód. Hľadajte na čo sa syn chytí a či mu niečo pomôže.

Ak mu pomôže, že budete s ním, skúste byť. Ešte ubehol relatívne krátky čas. Môžete skúšať odbehnúť keď ste niekde spolu na minútku a vrátiť sa. Potom mu to pomenovať. Odbehla som a si to tu zvládol.

Ak by sa to nezlepšovalo, prejavy strachu by sa vám zdali priveľké, príliš intenzívne, veľmi zasahujúce do synovho života, skúste sa poradiť s odborníkom. V tomto štádiu sa mi to javí ako prirodzená reakcia, ako strach, ktorý by mal časom odoznieť.