Ako si mám obľúbiť staršieho syna?

Dobrý deň,

pred 3,5 rokom som porodila prvého syna. Tešila som sa na neho, ale mala som ťažší pôrod. Šitá som bola až zvnútra.

Po pôrode som malého odmietala. Bála som sa, či sa dokážem o neho. Bola som na VIP izbe. Veľmi rýchlo skončil na umelom mlieku, lebo sa zle prisával a laktačnej sme sa nedočkali. Bradavky som mala krvavé a bolestivé. Nespomínam na toto obdobie šťastne.

Doma som sa ho tiež bála. Keď bol manžel doma, tak syn spal. Ale akonáhle odišiel do práce, syn len reval. Bola som schopná manžela vytiahnuť z výťahu, aby ho znova uspal a nenechával ma s ním revajúcim. Postupne som si zvykla a zvykol si aj syn. Sem tam som ho nosila, neskôr nastúpila tá materská láska, že som sa z neho roztápala pri všetkom čo robil.

Všetko sa však zmenilo, keď sa nám narodil druhý syn. Prvý syn mal vtedy rok a 7 mesiacov. Druhého syna dojčím do dnešného dňa. Teraz má mladší syn 2 roky a 2 mesiace a od samého začiatku som to mala už úplne inak.

Mojkala som si ho, spával na mne už v nemocnici, vychutnávala som si dojčenie, lebo som otravovala stále laktačnú, aby ma to naučila (bola som už na normálnej izbe s cudzou mamičkou) a bola to láska.

Cítim, že mladšieho syna mám radšej ako staršieho. Starší syn musel rýchlo dospieť, byť samostatnejší, aj keď celé tehotenstvo sa ma držal ako kliešť. Neustále k nemu cítim také čosi, nevenujem sa mu toľko, nemojkám.

Mladšieho by som láskou zjedla a vzrušujem sa keď niečo nové spraví, povie a u staršieho som zacítila taký ten materinský cit, až keď sa mu stal úraz.
Nešťastne si rozrezal nohu, lebo neustále skáče a robí hlúposti. Vtedy som sa o neho bála a letela som s ním na urgent. Postupne to ustúpilo a znova som tam, kde som bola. Mladšieho zbožňujem a starší s nami prežíva.

Chlapci sa mi nebijú, ale keď niečo mladší syn chce, starší musí povoliť. Alebo to uhrám, že tu máš niečo aj ty, aby si voči nemu nevytvotil odpor.
A mňa to trápi, že nie som matka akú mal. Zabúdam ako mi v nosiči zaspával, koľko som si ho fotila, prvé kroky ako papal.

Ako to mám zmeniť?

Bývam so starším synom aj sama, ideme do obchodu alebo na ihrisko, ale necítim zmenu.

Ako si obľúbim staršieho syna?

Mám navštíviť psychológa?

Dá sa to napraviť?

Rozprávať o tom viem veľa, ale potrebujem s tým pomoc. Nie len vyrozprávať sa, alebo vyplakať. To mi v tomto nepomôže.

Ďakujem