Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako vnímajú deti pohreb?

Zodpovedané
14. jan 2022

Dobrý deň,

z čisto psychologického hľadiska by ma zaujímali kritériá na rozhodovanie, či vziať deti na pohreb a ako veľké deti vziať na pohreb.

Vo vzdialenejšej rodine bol pohreb mladého človeka a pri neutrálnom rozhovore s mužom sa naše názory diametrálne rozchádzajú v prípade takejto otázky.

Muž podotkol, že by ho zamrzelo, ak by sa mu niečo stalo a ja by som nezobrala deti na jeho pohreb rozlúčiť sa. Môj názor je však taký, že deti by som vzala na pohreb napr. do domu smútku rozlúčiť sa. No je mi proti srsti, aby sa malé deti pozerali na uplakané tváre desiatok ľudí pri jame.

Bavíme sa o deťoch do 10 rokov, keďže máme malinké deti a ďalšie plánujeme. A keďže naše deti majú ešte pra-pra-rodičov, je mi jasné, že toto raz budem riešiť. S mužom sme to uzavreli, že nebudeme rozoberať čo keby a budeme to riešiť, ak by sa niečo stalo.

Popravde - dosť mi to vŕta v hlave. Nemyslím si, že také malé deti maju byť zatiahnuté do takej udalosti. Rozprávam o blízkom vzťahu. Deti vnímajú takéto udalosti podľa mňa veľmi citlivo. Rozlúčiť sa v úzkom kruhu áno, avšak to sa dá aj bez sĺz, zaspomínať, porozprávat im o tom. Ale pri pohrebe, kde je 100 ľudí sa musia deti cítiť stratené.

Zastávam skôr názor, že na smrť sa má pozerať s nadhľadom a úsmevom. Muž to vníma ako poslednú rozlúčku a úctu. Sú zvyknutí v rodine chodiť na pohreb aj len ,,známemu z videnia".

Nechcem presadzovať svoje názory, ani mužove za správne.

Ako takéto situácie vnímajú detičky zo psychologického hľadiska?

Ďakujem

Dobrý deň,

deti v školskom veku (okolo 9 rokov) začínajú vnímať smrť už ako niečo nezvratné a majú už určitú predstavu o tom, že ako pohreby prebiehajú. A to buď z vlastnej skúsenosti alebo napr. z televízie.

Psychológovia u detí v školskom veku odporúčajú, aby rodičia s nimi o smrti komunikovali citlivo, empaticky a hlavne neskrývali svoje vlastné emócie. Nie je vhodné, aby zakrývali svoj smútok napr. smiechom, keď to reálne tak necítia. Deti majú úžasnú schopnosť vcítenia, vedia z nás veľa odčítať a boli by preto z toho zmätené.

Pohrebný rituál pomáha uvedomiť si reálnu situáciu straty, spustí prejavenie emócií. To môže pomôcť vyrovnaniu sa so stratou.

Vhodné je sa detí opýtať na ich názor, či sa chcú takejto rozlúčky zúčastniť. Citlivo ich pripraviť na to, čo ich tam približne čaká (ľudia tam budú veľmi smutní, budú aj plakať, ale to je v poriadku, pretože toho človeka mali veľmi radi a sú teraz smutní, že už s ním nemôžu byť). Nikdy deti nenútime do toho, keď sami nechcú.

Ak sa aj deti rozhodnú na pohreb ísť, tak je dobré mať so sebou nejakú blízku osobu, ktorá by ich mohla aj počas pohrebu vziať preč v prípade, že by sa vyskytla taká situácia, že by to deti začali zle znášať a chceli by odísť. To sa môže stať a treba to rešpektovať.

Dieťa sa môže rozlúčiť aj nejakým odkazom, kresbou, ktorý sa môže u blízkeho mŕtveho potom nechať.

Ak sa deti rozhodnú, že sa pohrebu nechcú zúčastniť, tak môžete samozrejme zvoliť vlastné rozlúčenie v úzkom kruhu (citlivo sa o smrti porozprávajte, ukážte hrob, vysvetlite, že tam budete chodiť spomínať).

Dúfam, že ešte veľmi dlhú dobu nebudete musieť takúto situáciu riešiť.

Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička