Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako zlepšiť správanie dvojročného syna a ako zmierniť moju vyčerpanosť?

Zodpovedané
16. júl 2020

Dobrý deň,

potrebujem pomoc odborníka i napriek tomu, že mám za sebou štúdium pedagogiky a prax v školstve.

Mám 31 rokov, som dobre vychovaná, zásadová a celkom rozumná osoba. S manželom sa máme veľmi radi, sme spolu od strednej školy. Vytvorili sme si domov. Mali sme svadbu a všetko je v najlepšom poriadku.

Po roku snaženia sa nám podarilo počať vytúženého syna. Narodil sa pred 2 rokmi. Pôrod hodnotím veľmi náročne. Myslela som si, že aj umriem. Obdobie po pôrode bolo pre mňa iba stres a ťažké časy. Zle sa mi rozbehlo kojenie, darilo sa mi pol roka.

Syn rástol a vyvíjal sa v poriadku. Keď mal asi 6 mesiacov, tak som mala prvé pocity, že sa bojím svojho dieťaťa. Keď začal plakať, tak ja som nevedela čo sa deje.

Zdôverila som sa mamine a tá na mňa iba vyplašene pozrela a nič mi nepovedala.

Dní šli, do toho sme dokončovali náš dom. Najmä manžel bol minimálne 5 dní v týždni nonstop preč. Iba práca a stavba. Bola som na malého sama. Fungovali sne tam skoro 15 mesiacov, ale zvládala som to celkom ok.

Je to práve mesiac, čo sme sa presťahovali do domu. Všetko je krásne. Len problém je, že malý začal mat strašné záchvaty. Je 3 týždne odplienkovaný, iba na spánok má plienku.

Plače za všetko. Dnes mal nehodu a išla som ho prezliecť. Povedala som mu, že je hanba, že si cikol do nohavíc. Chcela som mu dať ponožky a mal na to hodinový rev. To hodnotím veľmi zle. Chcel ma biť, hádzal veci a dupal a bol nezastaviteľný. Iba rev - duda, duda a mojkáč.

Chcem ho naučiť, že to je iba na spánok. Ani keď bol malý nebol taký dudofil.

Išli sme von po hodine a zobral si autíčka. Chcel sa s nimi hrať v mláke, ale nedovolila som. Opäť rev a išli sme dnu.
Aj napriek jeho revu sa snažím dodržať hranice, aby vedel, že existuje aj nie.

Celkovo sa snažím určovať mu hranice, reagovať pokojne. No dnes, keď sme prišli z von som už rupla a dala som mu riadne po zadku. Prišla na mňa taká únava, že si až ruky nevládzem. Malého som dala do stoličky a hrá. Niekde je veľký problém, ktorý je ťažký ako ja.

Včera na návšteve sa syn správal neposlušne. Hodil tyčinky cez celu obývačku, pľul vodu na druhých. Pre neho to bola akože sranda.

Je mi z smutno z toho, že si môžme pekne žiť a namiesto toho je to ozaj niekedy skľučujúce.

Manžel je veľmi dobrý aj na syna, vždy sa k nemu správa milo. Napomenie ho ak treba, nikdy nie je nervózny. Je pravda, že je s ním malo.
Stále sa snažíme k malému pekne, vidí lásku, objímame sa.

Radi by sme mali druhé dieťatko, ale teraz aj s večerným spánkom je to tak, že predtým malý zaspal pekne o 20tej, čo považujem za dobré. Teraz musíme pri ňom obaja ležať a zaspí až o 22:00.

Po presťahovaní sme chceli, aby sme mu uľahčili situáciu. Mám pocit, že mladý to začal pekne zneužívať a chce, aby sme obaja skákali ako on píska. Snažíme sa mu tie hranice držať, ale teda robí riadne divadlo a skúša.

Ja nemám čas vôbec na záľuby. Som rada, že je upratané a navarené. Muž doma nepomáha, robí ak okolo domu či na brigáde elektriku. Chodí pomáhať svokrovcom s hrabaním, lebo majú statok. Príde vyčerpaný a mne príde trápne mu povedať, aby mi pomohol.

Ja sama cítim, že vyzerám unavene. Čas na oddych nemám. Ešte nás čaká robota okolo domu - fasáda, záhrada zeleninová a okrasná je 1000 m. Mám pocit, že je to na mňa veľmi veľa. Pomôcť mi nemá kto.

Čo mi odporúčate?

Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,

syn je ešte relatívne malý. Do jedného roka sa buduje najmä vzťah prostredníctvom cyklu pripútania, až potom prichádza obdobie na učenie sa hraniciam. Pokiaľ sú komunikované správnym a konzistentným spôsobom, dieťa je pomaly schopné začať fungovať vo svete. Neodporúčam vyžadovať poslušnosť, skôr ho viesť k učeniu k zodpovednosti. Toto si vyžaduje trpezlivý, vnímavý a rešpektujúci prístup.

Dieťa na to potrebuje čas, tak ako aj rodič, vzájomne sa učíte. Situácie sa menia a hranice je potrebné neustále nastavovať nové a nové a to spôsobom, ktorý je vnímavý a pre dieťa bezpečný a zmysluplný.

Navyše sa syn pomaly nachádza v období autonómie a vôle. Mnoho vecí by robil rád sám, mnohé však ešte nedokáže a z toho vychádza aj vnútorný konflikt, frustrácia.

Valcujú ho emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie. Hneváš sa a preto pľuješ. Chcel by si dať autíčka do mláky.
2. Nastavenie hranice, limitu. Ľudia ale nie sú na pľutie. Vnútri sa nepľuje. Autíćka ale nie sú na dávanie do mláky.
3. Poskytnite alternatívu. Môžeš pľuť vonku, do vane atď. Môžeš ich dať do trávy.

Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď niekoho ohrozuje, aj seba, použite kľudné slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie. Chyťte mu ruky, postavte sa medzi neho a objekt, ktorý chce hodiť. Tak isto ak nereaguje na nie.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Možno sa takto správa, lebo mu to napĺňa nejakú potrebu, ale môže ísť aj o vývinovú záležitosť (testovanie hraníc atď).

Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaný. Prejavujte mu veľa lásky.
Syn potrebuje cítiť, že jeho ako osobu prijímate a len niektoré jeho správanie nie je v poriadku.Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte.

Komunikujte empaticky. Krik, tresty, bitky, vyhrážky, odsudzovanie, zastavovanie emócii určite nie sú na mieste. Tieto dávajú synovi najavo, že vás nezaujíma čo si myslí, čo prežíva a prečo. Naštrbujú dôveru, bezpečie a narúšajú vzťah.

Aby ste ich dokázali obmedziť, treba nazrieť do seba, poznať sa, vedieť kedy prichádza hnev a výbuch. Hľadajte stratégie, ktoré vám pomôžu napr. zo situácie odísť.

Odkomunikujte synovi v prvej osobe aká je situácia, ako sa cítite (hnevám sa) a čo by ste potrebovali. Dajte najavo hnev, kľudne neprijímajte niektoré jeho správanie, ale syn vždy musí cítiť, že on ako osoba so svojimi emóciami je prijatý.

Dávajte mu najavo, že ste pri ňom, že ho počúvate, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa oňho.

Čo sa týka spánku, spánkový režim u detí sa mení, možno spánku potrebuje menej, viac mu veěr pracuje hlava, potrebuje pred spaním viac kľudu, pohybu, cez obed spánku menej. Ťažko povedať. Hľadajte cesty prijateľné pre obe strany.

Syn dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.

Rozumiem, že ste frustrovaná a unavená, obzvlášť v tomto náročnom období. Tiež začiatok po pôrode ste mali náročný, sťahovali ste sa, čo je obrovská zmena pre vás aj pre syna a tiež si vyžaduje svoj čas ju spracovať.

Skúste nájsť spôsob ako si nájsť čas na seba, ako si oddýchnuť. Delegujte starostlivosť o syna aj na iných. Nastavte si nejako čas aj s mužom, aby ste mali čas aj pre seba, oddych, koníčky. Čo nemáte vy, nedokážete odovzdať ďalej.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu a komunikácii so synom, obráťte sa na odborníka. Ja to určite odporúčam. Je dôležité, aby ste boli v pohode aj vy, aj syn, je dôležité ošetriť oboch a odborník vám môže pomôcť nájsť smerovanie a spôsob ako na to.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com