Ako zmierniť problémy s trpezlivosťou 5 ročného chlapčeka?

Dobrý deň,

mám 5 ročného syna, ktorý nemá absolútne žiadnu trpezlivosť, nulové sústredenie sa a absolútny nezáujem o akúkoľvek činnosť, ktorú nevymyslel on sám. Priznávam sa, som už zúfalá.

Od malička som sa mu venovala, chcela som u neho rozvýjať trpezlivosť, ale vždy to končilo nijako. On aj ako malý nikdy nevkladal skladačky, lebo na to nemal nervy. Ale ja som sa vždy snažila nejako ho k tomu motivovať. Žiadne kreslenie, vyfarbovanie - nula bodov. Tak vyzerajú aj jeho pracovné zošity v škôlke. Doslova lajdáctvo. Nemá záujem ani len vyfarbiť mrkvu správnou farbou, ani vyfarbovať bez toho, aby vyšiel za čiaru.

Doma sa už síce naučil písať svoje meno tlačeným písmenom, ale to bol doslova boj. Keď vidím ako ostatní jeho rovesníci uvažujú, aké majú práce, tak mi je z toho smutno.

Moje dieťa vyzerá ako keby sa mu v živote nikto nevenoval. Pritom televízor ma zapnutý od cca 2,5 roka, max. 2 hodinky rozdelené do 2 častí. Niekedy je to len jedna 30 minútová rozprávka. Telefón, tablet a PC doma nemáme a nedovoľujeme nič také. Už som naozaj z toho nešťastná, keď mi aj pani učiteľky v škôlke hovoria aký je. Snažím sa ho hocijako motivovať, ale nič. Všetko sabotuje. Skladať puzzle je pre neho skôr trest ako zábava. Pritom má všelijaké puzzle, kocky, lego.

Aj pri tom legu robí rôzne chyby. Zle uloží kocky, lebo nemá trpezlivosť sledovať plán. Je to hrozné. Keď sa aj niečo učíme, on si nič nezapamätá. O niečom sa bavíme, o pár minut už nevie o čom. Hráme spoločenské hry, kde su uvedené čísla. Ukazujem mu, hovorím vie to asi 5 sekúnd, keď sa opakuje číslo už ho znova nevie. Len si vymýšľa a háda namiesto toho, aby sa zamyslel. Už neviem ako dlho mu hovorím koľko bude mať rokov. On len háda, 3,4,6. Naozaj sa už za neho hanbím. Keby som sa mu odmala nevenovala, nepoviem ani pol slova, ale on pôsobí na ludí ako keby bol doslova hlúpy.

Ešte spomeniem, že od narodenia obrovské problémy so spánkom. Trhá sa ráno zo sna, nevyspí sa v kľude i napriek únave. Vstáva s manželom pred 6tou, zaspáva o 9tej. Sám v izbe spať nechce - bojí sa. Ak tam náhodou zaspí, tak v noci ide hneď k nám. Ráno nás budí. Cez deň zaspí na 3 minúty v aute.

Chcem ho preložiť do postele a už nie je schopný zaspať. Podľa mňa to súvisí s jeho vytrženosťou a bojím sa či nemá náhodou nejaké psychické napätie, ktoré mu nedovolí sa uvoľniť. Mimochodom, bojí sa nikde nechce byť bez nás, ani v našom novom dome. Ani na dvore. Počkať v aute kým zaplatím za benzín. Proste hrôza. Už po nociach plačem, lebo naozaj neviem, kde som spravila chybu.

Ako sa dá zlepšiť synov stav?

Ďakujem