Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako zvýšiť sebavedomie bojazlivej predškoláčky?

Zodpovedané
12. jan 2022

Dobrý deň,

mám čoskoro 6 ročnú dcéru, ktorá by mala v septembri nastúpiť do školy. Už teraz počúvam, že do školy nechce ísť. Vraj sa bojí. Celkovo je tichšia, podľa mňa málo priebojná. Nechá si od druhých detí skákať po hlave.

Zažívame to už cca 3 roky, teda odvtedy, čo chodí do škôlky. 80% raňajšieho lúčenia v škôlke je s plačom, že tam nechce byť, že sa bojí. Raz jej jedna kamarátka povedala, že po ňu neprídem, že budem doma s jej malým bratom a ju tam nechám. Odvtedy je to ešte horšie. Bojí sa, že ju tam necháme. Nechce si dať vysvetliť, že sa to nestane.

Počas cesty do škôlky sa ma aj 30x spýta, či sa ničoho nemusí báť. Vymenuje všetky činnosti, ktoré v škôlke robia a či potom po ňu prídem. Bojí sa, že tam nebude jej najlepšie kamarátka. Keď tam nie je, už je zle. Už som z toho aj ja dosť vyčerpaná a nedokážem nijako inak odpovedať, len krikom. Podľa učiteliek je počas dňa však všetko v poriadku. Vraj sa pekne hrá.

Ďalší dôvod, prečo tam nechce byť je, že učiteľky ich stále nútia na obed spať (2 hodiny). Doma už nespáva. Rozprávala som sa o tom aj s riaditeľkou. Podľa nej nie je možné, aby niekoľko detí spalo a ostatné sa hrali. Bývame v malej obci, takže trieda je len jedna. A všetci ostatní pekne zaspia. U nás sa potom večer zaspáva o cca 22.30. Ráno ju musím budiť, nechce sa jej vstávať. Potom je mrzutá, uplakaná a stále takto dokola. Keď na obed cez víkend nespí, tak večer spí už o 20.30 a je to celkom iné dieťa.

Ako zvýšiť sebavedomie našej dcéry, aby sa nebála vecí?

Do školy bude chodiť školským autobusom do vedľajšej dediny, čoho sa tiež obávam.

Ďakujem

Dobrý deň,

z vašej otázky je veľmi cítiť vašu frustráciu a možno pocity, že ste sama v niečom zlyhali. Tomu rozumiem.

Je dôležité si to uvedomiť a pracovať aj na sebe, aby sa situácia u vašej dcéry ešte nezhoršila. Napr. reagovanie s krikom.

Z vašich slov je vidieť, že dcéra sa u vás cíti veľmi bezpečne a isto. Keď sa deti začínajú osamostatňovať, tak stále potrebujú k tomu dospelého človeka. A obzvlášť deti citlivé, ktoré pravdepodobne z nejakého dôvodu budú potrebovať dlhšie, aby ste boli "bezpečným prístavom".

Odporučila by som rozhodne na ňu netlačiť, ale byť ako keby sprievodcom. To znamená reflektovať jej pocity, teda pomenovať (vidím, že máš strach). Využívajte rešpektujúcu komunikáciu teda prihliadajte na jej potreby a nalaďte sa na ne, pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Skúste dať nejaký návrh (rodinná fotka v skrinke, predmet). Dôležité je ubezpečiť ju, že vás nestratí, čo sa dá aj napr. spoločným rituálom, ktorý jej bude pripomínať vás keď ste odlúčené (napr. spoločný náramok, otlačené srdiečko na rukách a pod.). A oceňovať to, ak dobre zvládne lúčenie s vami pred odchodom.

O škole je nutné hovoriť pozitívne (naučíš sa tam veľa nového, budeš so svojou kamarátkou). Dôležité je spolupracovať aj s učiteľkami MŠ, ktoré tiež dokážu dieťa vhodne motivovať. Dobré by bolo ju pripraviť napr. návštevou pred nástupom alebo fotografiami.

Základ je vhodne pôsobiť na dieťa aj v domácom prostredí, oceňovať pozitívne stránky a pokroky dieťaťa (dnes si to zvládla oveľa lepšie, som na teba hrdá). Hranice nadstavovať s láskou a akceptovaním potrieb a pocitov dieťaťa, využiť obrázkové knižky o pocitoch následne sa o tom rozprávať (napr. Knižka o pocitoch), dávat dieťaťu pocítiť moc a zvyšovať tak sebaúctu (dajte jej na výber čo si oblečie, aký program budete robiť). Skúste aj nejakú hru. Hrajte sa napr. ako bábika prekonala nejaký strach. Využívajte napr. aj svoje príbehy (aj ja som sa bála, ale mne pomohlo), zoznamujte ju citlivo s novým prostredím. S dieťaťom trávte plnohodnotne čas aj po škôlke kde máte čas pre seba a komunikovať, zvoľte činnosti, ktoré má dcéra rada, je to dôležité aj na budovanie vzájomnej dôvery.

Zvážila by som diagnostiku školskej pripravenosti. Je dôležité poznamenať, že súčasťou pripravenosti na školu je aj zrelosť v oblasti emocionálnej. To by bolo možné konzultovať a diagnostikovať u psychológa.

V tomto prípade dcérke viete hlavne pomôcť vy ako bezpečná osoba.

Prajem veľa zdaru a pozitívnych spoločných chvíľ.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička