Je potrebná psychologická pomoc pre 3-ročné dieťa, ktoré má úzkosť z nového prostredia?

Dobrý deň,

chcem sa poradiť, ako postupovať a čo robiť v situácii, v akej sa momentálne nachádzame. Dcérka je šikovná – ovláda básničky, farby, počítanie... Problém máme však v kontakte s deťmi. Možno je to preto, že v našom okolí nie sú deti v jej veku a ani rodina nemá malé deti, len veľké, už skoro dospelé. Dcérka preto vyrastá medzi starkými a dospelými.

Keď sme však išli niekam s inými deťmi, nikdy nebol problém, že by sa im vyhýbala. Tento rok, v júli a auguste, sme skúšali chodiť do škôlky medzi deti, aspoň na chvíľu, kým boli vonku. Najprv nechcela ísť, nechcela vstúpiť do areálu škôlky. Potom sme začali chodiť medzi deti a bolo to v poriadku – hrala sa s nimi, naháňala a podobne.

Od septembra ju prijali do škôlky a ja sa cítim ako matka dieťaťa z inej planéty. Prvý deň vydržala v škôlke hodinu a volali mi, že plače. Druhý, tretí a štvrtý deň vydržala v škôlke od 7:45 do 11:20. Občas si poplakala, ale hrala sa s deťmi. Piaty deň mi po 1,5 hodine volali, že plače, nechce sa hrať s deťmi a vykrikuje, že sa bojí chlapcov. V pondelok ochorela, a tak sme šli k doktorke. Bola doma dva týždne. Na prekvapenie, u pediatričky bola ako vymenená, úplne spolupracovala, komunikovala a neplakala. Inokedy ju bolo hrozné dostať tam, lebo kričala, plakala a dusila sa. To robila odvtedy, ako mala zápal hrdla a behali sme po doktoroch. Sama pediatrička bola prekvapená, že dcérka vôbec nevystrája a vraj je ako vymenená.

Po dvoch týždňoch doma mala nastúpiť do škôlky, ale nenastúpila. Len plakala, mala hnačku a vracala. Je vidieť, že je v strese, keď spomeniem škôlku. Momentálne sme doma. Dnes som chcela vyskúšať ísť do centra, kde chodia mamičky s deťmi cvičiť. Dcérka mi tam spravila hysterický výstup. Jednoducho nechcela byť medzi deťmi a chcela ísť domov. Dohodli sme sa, že prídeme skúsiť opäť v pondelok a štvrtok.

Keď ide do škôlky, kričí, že nechce deti. Keď však ideme do obchodu či na námestie, nemá problém prihovoriť sa hocikomu. V kníhkupectve si kupovala knihu. Bol tam chlapec v jej veku, prišla k nemu a ukazovala mu, čo si vybrala a pýtala sa ho, čo si kúpil on. U nás v dedine na prechádzke stretla chlapca na odrážadle, rozprávala sa s ním, ako sa volá on a ona sa mu predstavila.

Mám ísť s dcérkou k psychologičke?

Dnes sa na cvičení úplne panicky bála a dokonca až triasla. Neviem, či to bol strach z neznámeho. Doma som si všimla, že jej začalo vadiť, keď perie práčka alebo ide sušička, hoci nikdy jej to predtým nevadilo. Neviem, čo robiť.

Keď mala dva a pol roka, boli sme na námestí v obci počas Mikuláša a nebála sa. Hrala sa s deťmi a na vianočnom večierku normálne tancovala a hrala sa s deťmi. Nechcela odísť, keď sa to malo skončiť.

Je toto správanie normálne?

Riaditeľka a učiteľka v škôlke na mňa pozerajú ako keby som mala nezvyčajné dieťa. Riaditeľka dokonca poukázala, či by sme nemali ísť k psychologičke. Myslím si však, že jej treba čas na prispôsobenie. Keby sa skutočne bála detí, nechcela by sa s nimi baviť ani na námestí, ani v obchode. Možno sa bojí ostať sama, že ju tam nechám.

Existuje možnosť kontaktovať aj Vás osobne?

Najlepší spôsob by bola nejaká online poradňa, aby sme nemuseli nikam chodiť.

Ďakujem.