icon

Má môj syn ADHD alebo inú diagnózu?

Zodpovedané
21. sep 2025

Dobrý deň,

môj syn mal nedávno 4 roky a prejavuje špecifické správanie, ktoré spôsobuje problémy v škôlke. Je hyperaktívny, potrebuje veľa pohybu, často lezie a je veľmi rýchly. Niekedy má menšie úrazy a málokedy sa na niečo sústredí dlhšie. Zaujme ho prevažne lego, puzzle a autodráha, pričom potrebuje nerušené prostredie (doma sa často hrá sám, ale v kolektíve alebo so súrodencom vystrája). Nemá záujem o tvorivé aktivity, ako je kreslenie, čo nám bolo zo strany pedagóga vytýkané.

V komunikácii je rozdiel medzi domovom a škôlkou, keďže je dvojjazyčný. Doma je zhovorčivý, aj keď stále používa detskú výslovnosť (napríklad "R" nahrádza "L"). Hovoriť začal okolo 3 rokov a logopedička hodnotila jeho reč pred pol rokom ako primeranú. V škôlke sa správa ako zvieratko, ukazuje alebo hovorí jednoslovne až dvojslovne. Preto si myslia, že je menej inteligentný, no doma je pomerne vtipný a keď má náladu, je aj veľmi výrečný.

V interakcii s deťmi a dospelými v škôlke prejavuje tvrdohlavosť, nerešpektuje pravidlá a pokyny, často reaguje trucovaním alebo hnevom (u detí) a ignoruje učiteľov, akoby nepočul (hoci jeho sluch je v poriadku). Rád provokuje deti, občas do nich šťuchne alebo im niečo zoberie, aby ho naháňali, ale vyzerá to skôr ako jeho spôsob hry. Nie je vyslovene agresívny, je citlivý, ľahko sa rozplače a má rád zvieratká. Často nám hovorí, že nás ľúbi a sestru pred druhými ochraňuje (aj keď doma ju občas bije). Dve učiteľky už objal a celkovo je extrovertný, keď sa od neho nič neočakáva a nie je stredobodom pozornosti. Na ulici sa začne rozprávať s cudzím človekom, kýva šoférom, a je zdvorilý v tom, že vždy poďakuje a pochváli niečo pekné ľuďom (šaty, účes...).

Doma často nepočúva, nemá rád pravidlá a režim. Väčšinou reaguje až keď mu zopakujem pokyn päťkrát hlasnejšie, alebo vôbec nereaguje. Skúšali sme rôzne tresty – obmedzenie rozprávok, zobratie hračiek alebo sladkostí – ale jemu to je jedno. Na protest si sám vyhádže hračky do koša a skrytie televízora ho netrápilo. V podstate mu už nemáme čo zakázať či zobrať. Jednu učiteľku si získal a poslúchal, ale tá žiaľ učí len menšie deti, takže tento rok ho neučí. Máva aj obdobia, keď dva týždne je ako anjelik, potom sa to opäť zmení. Keď je dobrý, veľmi ho chválime a podporujeme pozitívne správanie. Žiaľ, netuším, čo zvykne spustiť to horšie správanie, ale väčšinou je to spojené s hyperaktivitou. Keď je "vybehaný", je lepší, ale toto žiaľ nie vždy vieme zariadiť, nakoľko máme aj iné povinnosti a školáka.

Obávam sa, že občas nemá pud sebazáchovy. Naposledy napríklad skočil do veľkého bazéna bez kolesa, nevie plávať a často má podobné nápady (skákať z výšky, hladkať cudzích psov...). Napriek neustálemu prizvukovaniu, čo je nebezpečné a nemá robiť, si to potrebuje vyskúšať.

Predpokladám, že má ADHD, alebo môže ísť aj o inú diagnózu? Aký prístup k nemu zvoliť? Môže sa tento temperament ešte meniť? V škôlke sú na neho časté sťažnosti, preto to chceme čo najskôr riešiť, len zatiaľ netuším ako.

Ďakujem.

Dobrý deň,

v tomto prípade môže ísť o diagnózu, ale aj vôbec nemusí – môže to byť len určitý prejav vrodených predispozícií a temperamentu. Niektoré deti sa vychovávajú jednoducho, u niektorých to rodičia majú náročnejšie. Vo všeobecnosti, aj ak ide o diagnózu alebo len o temperamentové správanie, výchovou je možné ťažkosti čiastočne eliminovať.

Odporúčam obrátiť sa na centrum poradenstva a prevencie, kde odborníci urobia potrebnú diagnostiku a poskytnú odporúčania, ako doma s dieťatkom pracovať.

V domácom prostredí dieťa potrebuje:

  • stručné, jasné, pevné a dôsledné hranice,
  • hranice musia byť rešpektujúce s prihliadnutím na jeho potreby a emócie.


Ako vhodná metóda na zníženie odporu je dať mu možnosť čiastočnej kontroly – ponúknuť dve možnosti, z ktorých si vyberie („Chceš to takto alebo takto?“). Ak sa nerozhodne, odpovedzte, že rozhodnete vy.

Ďalej je dôležité bezprostredne oceňovať, keď dieťa urobí to, čo od neho očakávate.
➡️ Oceňujte s priamym opisom („Teší ma, ako si si teraz odložil tie hračky.“).

Aj keď píšete, že nemá rád režim, práve postupné zavádzanie režimu a rutiny prináša deťom pocit istoty – je to spojené s predvídateľnosťou.

Skúste problémové situácie vizualizovať pomocou obrázkov, napríklad rannú rutinu:
Obliecť – umyť – raňajky – ísť do škôlky.

Prajem veľa šťastných chvíľ. 🌿


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička online poradne Mojra.sk, Mojra.cz
Psychologické poradenstvo Katarína Kaličiaková