Prečo nás stále 3,5 ročný syn provokuje?

Zodpovedané
11. apr 2019

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho 3,5 ročného syna. Nemôžem povedať, že je to zlé dieťa. Raz má lepšie a raz horšie obdobie. Teraz mám pocit, že je neovládateľný. Od útleho detstva mal stanovené hranice, no v poslednom čase na neho nič neplatí. A to ani pekné slovo, ani zvýšený hlas, ani keď som mu capla, zobrala hračku alebo zakázala Večerníček.

On ma doslova vyprovokuje ,za všetko plače a hlavne sa takto správa, keď sme spolu celá rodina. S manželom ma nenechá ani porozprávať, stále na seba upozorňuje, skáče do reči. Veľmi veľa sa mu venujem, kreslíme spolu, chodíme von a čítame si. Každý deň máme pre neho okrem času vonku vyhradený čas aj doma. Manžel sa mu tiež veľmi veľa venuje. Už sme s ním skoro dva mesiace doma kvôli jeho chorobe.

Som z toho už unavená. Nedá si nič vysvetliť. Keď sa s ním rozprávam, tak mu poviem, že ma bolí srdiečko kvôli tomu aký je. Vždy mu poviem, že ho ľúbim najviac na svete. On mi povie, že nech mu prepáčim a na druhý deň sa to opakuje.

Ako sa máme k synovi správať a ako mu máme veci ešte vysvetľovať?

Ďakujem

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.
Verím, že je náročné keď sa niektoré situácie opakujú často a keď ste už tak dlho so synčekom doma.

V prvom rade je potrebná veľká miera trpezlivosti. Skúste každú náročnú situáciu využiť na zblíženie sa so synom a na naučenie sa niečoho nového. Naučiť sa môžete aj vy, aj on.

Deti majú vždy nejaký dôvod na svojej správanie. Väčšinou vychádza z nejakej potreby, ktorú nevidíme. Môže ísť o potrebu pozornosti, blízkosti, bezpečia atď. Nemyslím si teda, že by vás cielene provokoval, skôr ste ešte nenašli spôsob ako spolu efektívne komunikovať.

Vo všeobecnosti platí a za efektívne považujem prijať dieťa a jeho správanie a prejavy. Plne ich prijať a reflektovať. Nesúdiť, nesnažiť sa to správanie zastaviť. Netrestať, nekričať, nepopierať, nebagatelizovať. Počúvať a snažiť sa pochopiť čo nám tým správaním dieťa hovorí. Treba mu pomenovať to správanie aj emócie. Ukľudniť ho. Samozrejme, ak sa deje niečo nežiadúce, tak treba jasne nastaviť hranicu a trvať aj do budúcna na jej dodržaní. Hranice sú pre dieťa bezpečie.
Ak vyvodzujeme dôsledky, ideálne za to isté správanie, vždy ten istý dôsledok. Alebo sa ubezpečiť, že dieťa rozumie aký dôsledok môže vyplynúť z jeho správania.

Skúste syna zapojovať do rozhodnutí, nechajte ho o veciach aj rozhodovať, aby sa naučil zodpovednosti, diskutujte s ním, pristupujte s rešpektom a partnersky. Obrňte sa. Je malý, snaží sa komunikovať a zatiaľ to inak nevie, emócia ho prevalcuje.

Máte toho veľa a myslím si, že aj vám by dobre padlo na chvíľku vypnúť a oddýchnuť si.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com