Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.
Verím, že je náročné keď sa niektoré situácie opakujú často a keď ste už tak dlho so synčekom doma.

V prvom rade je potrebná veľká miera trpezlivosti. Skúste každú náročnú situáciu využiť na zblíženie sa so synom a na naučenie sa niečoho nového. Naučiť sa môžete aj vy, aj on.

Deti majú vždy nejaký dôvod na svojej správanie. Väčšinou vychádza z nejakej potreby, ktorú nevidíme. Môže ísť o potrebu pozornosti, blízkosti, bezpečia atď. Nemyslím si teda, že by vás cielene provokoval, skôr ste ešte nenašli spôsob ako spolu efektívne komunikovať.

Vo všeobecnosti platí a za efektívne považujem prijať dieťa a jeho správanie a prejavy. Plne ich prijať a reflektovať. Nesúdiť, nesnažiť sa to správanie zastaviť. Netrestať, nekričať, nepopierať, nebagatelizovať. Počúvať a snažiť sa pochopiť čo nám tým správaním dieťa hovorí. Treba mu pomenovať to správanie aj emócie. Ukľudniť ho. Samozrejme, ak sa deje niečo nežiadúce, tak treba jasne nastaviť hranicu a trvať aj do budúcna na jej dodržaní. Hranice sú pre dieťa bezpečie.
Ak vyvodzujeme dôsledky, ideálne za to isté správanie, vždy ten istý dôsledok. Alebo sa ubezpečiť, že dieťa rozumie aký dôsledok môže vyplynúť z jeho správania.

Skúste syna zapojovať do rozhodnutí, nechajte ho o veciach aj rozhodovať, aby sa naučil zodpovednosti, diskutujte s ním, pristupujte s rešpektom a partnersky. Obrňte sa. Je malý, snaží sa komunikovať a zatiaľ to inak nevie, emócia ho prevalcuje.

Máte toho veľa a myslím si, že aj vám by dobre padlo na chvíľku vypnúť a oddýchnuť si.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com