Používame cookies. Viac informácií tu. OK
Zodpovedané

Trojročný syn prejavuje radosť pišťaním a divnými zvukmi. Ako to zmením?

Predškolák (3 - 6 rokov)
8. okt 2019

Dobrý deň,

mám chlapca, ktorý má 3 roky a 8 mesiacov. Je to taký malý dobráčik. So všetkým mi pomáha a pomáha aj druhým. Veľmi rád trávi čas so mnou varením, upratovaním. Rád číta knihy a hrá sa s autami a dinosaurami.

Problém je v tom, že vydáva stále dookola nejaké zvuky. A to aj vtedy, keď je sám a aj keď sa mu nikto nevenuje, keď sa oblieka, papá, sedí na záchode. Stále sa mu ústa nezavrú a vydáva zvuky. Prípadne piští.

Je to veľmi ukecaný chalan, stále iba rozpráva. Ľúbi upútať pozornosť na seba a chce byť stredobodom pozornosti. Myslí si, že aký je zábavný. A keď má väčšie publikum a deti sa z neho ešte začnú smiať, vtedy neprestane pišťať alebo sa vrtieť.

Vidím, že ho to už veľmi obmedzuje, pretože sa napr. pri obliekaní nesústredí a oblečie si veci naopak. Nechám ho tak (aj keď vidím, že sa zle oblieka) a potom mu poviem, že urobil chybu a musí sa ešte raz obliecť. Chcem, aby si uvedomil, že keď stále bude pišťať a vydávať rôzne zvuky sa nesústredí, tak robí chyby.

Keď na neho skríknem, prestane to robiť. Po krátkom čase začne zase. Prípadne, keď zmení inú činnosť, tak zase piští. Ale už dlhšiu dobu robí to, že keď sa teší, strašne piští a jaší sa. Prídem po neho do škôlky a keď ma uvidí, dá mi pusu, poupratuje hračky a ide do šatne. A v šatni to začne. Začne pišťať. Na obliekanie má čas, lebo piští, alebo stále niečo rozpráva.

Stále ho upozorňujem, že nech sa obúva. On sa namiesto obúvania vrtí a piští. Viete si predstaviť tie pohľady rodičov v šatni. Vyzerá ako nevychovaný.Ale keď je doma, tak je zlatý. Urobí všetko, čo mu poviem. Občas skúša a povie, že to nespraví. Kľudne sa s ním porozprávam a hneď to ide urobiť.

Dnes ráno sa pripravil a vyrazili sme do škôlky. V šatni sa zobliekol bez zvukov a prišla jeho najlepšia kamarátka. A už začal zase pišťať. Hovorím mu, nech si odloží topánky do skrinky, ale to sa už vrtel a predvádzal. Keď odišla jeho kamarátka do triedy, zase bol kľudný.

Keď ideme k rodičom, tiež od radosti nevie, čo so sebou. Keď sadneme do auta, že ideme domov, tak úplna zmena. Mamka, bol som poslušný?
ja už budem mamka. A už je zase normálny do večera.

Ako mu mám pomôcť, aby začal kontrolovať svoju radosť?

Dohováram mu stále.

A čo tie jeho zvuky, ktoré vydáva?

Už to je pre neho obmedzujúce, lebo ich vydáva pri každej činnosti, ktorú robí sám.
Pišťanie a aj radosť trvá od kedy chodí do škôlky, čiže druhý školský rok.

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

čo sa týka prejavovania radosti, skúste mu popísať emóciu, vyjadriť porozumenie, že vidíte, že sa teší. Ak je situácia taká, že nadmerný prejav nie je vhodný, skúste nastaviť hranicu.

Vidím, že sa tešíš, škôlka ale nie je miesto na kričanie. Môže to niekoho rušiť. Môžeš si zakričať vonku.

Alebo formou hry. Vidím, že máš takú radosť, že by si najradšej kričal. A možno môžete skúsiť ako keby šeptom: Napadá ti ako inak by si mi vedel ukázať, že sa tešíš? Dokážeš to bez zvukov? Čo by si mohol robiť?

Poprípade tieto otázky mu môžete dávať aj cez deň, keď sa rozprávate. Rozprávajte sa o emóciách, ako ich prežíva, kedy, ako sa vtedy cíti, kde v tele to cíti atď. Existuje aj veľa knižiek s touto tematikou.

Učí sa zvládať emócie, hľadať stratégie na ich zvládanie, prejavovanie. Buďte mu pri tom sprievodcom.

Čo sa týka zvukov, úprimne poviem, že neviem, čo by to mohlo byť. Buď je to účelné a niečo mu to správanie prináša, napĺňa nejakú potrebu. Možno za tým niečo je a treba potom po tom pátrať. Robí to keď je sám? Nedáva mu to nejaký pocit istoty?
Poprípade to môže byť mimovoľné.

Ak by sa vám to nedarilo regulovať a spôsobovalo mu to ťažkosti v živote. Poraďte sa aj s pediatrom, popr. iným odborníkom.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com