Za čo mám pochváliť dieťa pred inými, keď v ničom špeciálne nevyniká?

Dobrý deň,

nie som hrdá na svojho syna, ktorý je jedináčik. Milujem ho nadovšetko bez ohľadu na to, že aký je. Maximálne sa mu s manželom venujeme. Ide do druhej triedy, avšak v ničom nevyniká nad ostatných.

Ja viem, že za prvý ročník urobil obrovský pokrok, naučil sa čítať, písať, počítať, zvládol začlenenie do nového kolektívu, atď. Viem, že sú to pre neho veľké veci a podporujem ho, chválim a myslím to úprimne.

Keď to však porovnám, tak to zvládli aj tisíce iných detí. Možno si vravíte, že porovnáva svoje dieťa s inými.

Nech nad tým akokoľvek uvažujem, nenachádzam nič, čím by vynikal. Možno som nejaká vadná matka. Keď počúvam iných ako ich deti hrajú na nastrojoch, chodia po horách, zúčastňujú sa speváckych, recitačných, športových, tanečných súťažných podujatí.

Sú ich deti tak nadané, alebo je to nadnesená sebaprezentácia rodičov?

Aj môj syn chodí na šport a je v ňom úplne priemerný, zatiaľ nedosiahol vekom na súťažné kategórie. A viem, že nemá na to byť veľmi úspešný. Skôr ho vedieme k tomu, že je zábava hrať. V škole je takisto priemerný v učení a je čo zlepšovať a veľmi ho povzbudzujeme vo všetkých osobných výhrach, ktoré sa mu podaria. Ale v globále je priemerný. Keď ideme na návštevu, tak počúvam čo kde kto vyhral a dokázal.

Čo mám ja povedať?

Za čo ho mám pred inými pochváliť?

Som z malého mesta a viete si asi predstaviť ako tu každý o každom niečo vie a tí, čo sú úspešní, na tých sa inak pozerá. Bola by som rada, keby som aj ja mohla o svojom synovi šíriť aký je vynikajúci. Ale nie je. Jeho samého chválim a povzbudzujem, ale to, čo dokáže nie je nič, čím by vynikal. Hovorím si, že časom možno príde niečo, v čom bude fakt skvelý. Ale skôr ma trápi to, že ho takto vidím. Hanbím sa, že takto píšem o svojim synovi a bojím sa toho ako to on neverbálne zo mňa vníma. Možno by chcel niekedy počuť ako ho pochválim niekde v spoločnosti, ale akosi nenachádzam za čo by to mohlo byť. Teším sa zo všetkého, čo sa naučí.

Chválim ho, fandím, tlieskam. Nie je rozmaznaný. Je veľmi rozumný. Nerobí zlobu doma, ani v škole, má skutočne veľmi dobré srdiečko. A ja by som ho nerada ako matka sklamala.

Ďakujem za odpoveď