11 ročná dcéra žiarli na partnera. Ako ju uistiť, že na to nemá dôvod?
Zodpovedané14. jan 2022
Dobrý deň,
potrebujem poradiť ohľadom dcéry, ktorá bude mať o týždeň 11 rokov. Žiarli na svojho otca - na môjho partnera. Nemôžem byť s mojím partnerom v jednej miestnosti, lebo hneď príde za nami. Osloví ma a v tom okamihu zabudne, že niečo chcela. Nemôže sa ma ani pred ňou dotknúť. Už pozerá, že čo robíme. Sedím s ňou v obývačke, idem do kuchyne, kde je aj on. A buď hneď pribehne za mnou, alebo ma ohlasuje. Už je to pre mňa zúfalstvo a tlak na psychiku.
Čo mi odporúčate?
Ako presvedčiť dcéru, že nemá dôvod na žiarlenie?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
rozumiem, že vás táto situácia trápi. Iste by ste chceli fungovať ako plnohodnotná rodina so vzájomnou akceptáciou, dôverou a pozitívnymi emóciami. To vám však vaša dcérka narúša svojim "protestom".
Aby som lepšie pochopila váš problém a teda aj pomohla vám prísť k nejakému riešeniu potrebovala by som viac informácií. Dôležité je od kedy táto situácia vznikla, ako dlho to už trvá a pod.
Odporučila by som v tejto situácií, že rozhodne by ste mali svoje dieťa počúvať a akceptovať to, čo aktuálne voči partnerovi cíti. Dcérka práve teraz viac ako inokedy potrebuje vaše prijatie a bezpečné prostredie.
Pri komunikácií zvoľte rešpektujúci, empatický rozhovor. Rozhovor by mal prebiehať v pokojnej atmosfére, keď sa obidve cítite dobre a máte na seba čas. Opýtajte sa jej teda čo jej vadí, aké emócie prežíva a spoločne o tom diskutujte. Dcéra dávajte najavo, že ste pri nej, že ju počúvate, snažíte sa jej rozumieť a že sa ňu zaujímate.
Dbajte pri tom aj na svoje vlastné emócie a kľudne môžete povedať, prečo je pre vás váš priateľ dôležitý a aké emócie prežívate vy keď ste s ním. Diskutujte s ňou o tom, ako by ste mohli túto situáciu vyriešiť a čo by jej mohlo pomôcť.
Rodič by mal dieťa ubezpečiť, že ho nestráca, že na ich láske a vzťahu sa nič nemení. S tým súvisí aj plnohodnotne trávený čas spolu (sem tam si zájdite ako "kamarátky" do mesta na nákup, venujte sa len jedna druhej a pod.).
Dôležité je aj to ako sa k tejto situácií stavia váš partner. Ak sa partner správa k dieťaťu láskyplne aj v období, keď ho ono odmieta, zvyčajne si k sebe časom nájdu cestu. Chce to však veľa vytrvalosti a občas je potrebné „prehltnúť“ niektoré veci. Ak dieťa nechce tráviť čas osamote s otcom nenúťte ju do toho. Ideálne je zbližovanie sa pri spoločných aktivitách – výlety, šport, kultúrne podujatia, zoo, kde dieťa pochopí, že nie je novým maminým vzťahom „odstrčené“ na vedľajšiu koľaj.
Ako sa to ďalej bude vyvíjať závisí veľmi od toho aký vzťah spolu s dcérou máte, nakoľko sa cíti bezpečne, nakoľko vám dôveruje.
Ak je medzi vami láska, úcta a dôvera, nevzdávajte to, stojí za to na vzťahu s partnerom aj dieťaťom popracovať.
Prajem veľa krásnych spoločných rodinných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička