Ako pomôcť 5,5 ročnému synovi, ktorý je veľmi citlivý?

Zodpovedané
18. jan 2022

Dobrý deň,

mám 5,5 ročného synčeka a veľmi ma trápi jeho precitlivelé správanie.. Každá návšteva lekára je úplna katastrofa - plač, nekonečné otázky, dokáže sa triasť na celom tele od strachu. V čakárni ho chytí kakanie aj cikanie od strachu.

Ak sa zraní, je to boj a vysvetlovanie, aby sa dal ošetriť. Presne mu musím vysvetliť, čo mu idem robiť, že to nebude bolieť. Rastú mu už trvalé zuby a jeden si sám ťahal von hodinu, lebo mi nedovolil, aby som mu pomohla. Celkovo, nech sa stane čokoľvek, nedovolí mi pomôcť mu až to nakoniec musím urobiť nasilu.

Je podľa mňa až príliš citlivý. Keď počuje smutnú pesničku, tak sa dokáže rozplakať. Keď sa opýtam, že čo sa stalo, tak odpovie, že mu prišlo ľúto. Hocikedy začne plakať za psíkom, ktorý nám zahynul v auguste minulý rok.

Dokáže sa veľmi nahnevať, keď sa mu niečo nepodarí nakresliť. Po rozhovore s učiteľkami v škôlke mi povedali, že nemá žiadne oblúbenú hru. A povedali, že nedokáže pri ničom v kľude obsedieť a dávať pozor. Skladačky ho vôbec nezaujímajú. Nemá obľúbenú činnosť.

Bol len raz u psychologičky. Potom som tam už chodila sama, ale viac menej sme nič nevyriešila.

Rodinné zázemie má. S manželom vedieme úplne normálny harmonický život, nemáme medzi sebou žiadne problémy. Chcem, aby mi dôveroval a mňa vyslovene až zamrzí, keď mi neverí, že mu chcem pomôcť.

V septembri ho nejdem ani dávať do školy aj na radu psychologičky, aj na rady učiteliek zo škôlky. Ja som tiež toho názoru, že nie je pripravený obsedieť a sústrediť sa.

Je toto jeho správanie normálne?

Ako mu môžem pomôcť?

Čo mi odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

z vašich slov vnímam, že by ste veľmi rada synčekovi pomohli, ale vo veľa situáciách sa cítite bezradne. Je úplne na mieste, že ste sa pokúšali riešiť veci so psychológom. To vnímam veľmi pozitívne.

Všeobecne strach z lekárov je u detí veľmi rozšírený a najčastejšie začína z dôvodu nejakej negatívnej skúsenosti. Niektoré detičky sú skutočne schopné regovať až hystericky obzvlášť senzitívnejšie deti ako váš syn.

Synček má pravdepodobne z nejakého dôvodu problém s regulovaním svojich emócií. Vašou úlohou je byť jeho sprievodcom v týchto ťažkých chvíľach a takto mu dokážete najlepšie pomôcť. Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať.

Treba si povedať, že žiadna emócia nie je zlá. To, že synček prežíva strach je úplne v poriadku. Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie.

Dôležité v tomto prípade synovi jeho emócie zrkadliť, pomenovať ich a posmeľovať ho zvládať ich.
Môžete hovoriť vety typu: Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké, ale ja som tu s tebou spoločne to zvládneme. Skúste sa ho opýtať, čo by mu mohlo pomôcť. Toto môžete využiť v akýchkoľvek situáciách či prejavovaných emóciách.

Ak sa rozhodne, že vás pri tom nepotrebuje musíte to akceptovať ale dať mu zároveň najavo, že keď vás bude potrebovať ste mu na blízku.

Keď sa synovi podarí čo i len trochu lepšie zvládnuť negatívnu emóciu, oceňte ho za to. Oceňujem, že si bol dnes taký statočný mama je na teba hrdá.

So strachom sa dá pracovať aj viac kreatívne ako len rozhovorom. To má z mojej skúsenosti väčší efekt. Deťom veľmi pomôže keď sa stotožnia s nejakým hrdinom, ktorý strach prekonal. Ak syn rád počúva rozprávky a príbehy využívajte knižky ako napr. Škriatok v pyžamku a môžete pripraviť syna na návštevu lekára pomocou knižky Pôjdem k lekárovi.

Využiť sa dajú aj terapeutické rozprávky o strachu a odvahe ako napr. https://eduworld.sk/cd/lenka-nezbedova/2551/akt... (Obsah si viete prispôsobiť vašim potrebám).

Keďže dieťa často nevie slovami vyjadriť, čo ho trápi, tak pomôcť môže aj kresba. Môže nakresliť z čoho má strach, následne papier môžete spoločne roztrhať ako keby ten strach zničilo.

Moja rada je aj to, že dieťaťu by ste o návšteve doktora nemali klamať. Rozhodne vety typu ideme do obchodu a náhodou sa ocitnete u lekára sú nevhodné. Narúšajú vzájomnú dôveru. V tomto prípade aj o bolesti treba povedať dieťaťu empaticky a citlivo. Áno,, bude to trošku bolieť, ako by ťa uštipla včelička ale len chvíľočku, pomôže ti keď ta chytím za rúčku? Spoločne to určite prekonáme.

To, že či správanie je u syna normálne, alebo značí nejaký problém, ktorému je nutné sa venovať momentálne neviem usúdiť. Potrebovala by som k tomu viacnásobné stretnutia sa so synčekom aj s vami.

Ak by ste mali aj následne pochybnosti o synovi, negatívne emócie by sa stupňovali, tak skúste vyhľadať iného psychológa, ktorý by vás možno naviedol na lepšiu cestu. Vhodná je napríklad terapia hrou, kde si synček vie svoje emócie odžiť a tak sa učí aj ich regulovaniu.

Prajem veľa zdaru.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička