icon

Ako riešiť situáciu, keď pubertálna dcéra dlhodobo odmieta môjho partnera?

Zodpovedané
Dnes o 07:49

Dobrý deň,

mám dcéru v puberte, ktorá dlhodobo odmieta Môjho partnera, už niekoľko rokov. Je na neho nepríjemná, nechce s nami tráviť čas a odmieta akékoľvek aktivity, zbližovanie a podobne. Rovnako odmieta aj jeho dieťa. Zatiaľ spolu nebývame práve kvôli tomuto problému a vyzerá to, že nakoniec vzťah budeme musieť kvôli nej ukončiť.

Ako sa s ňou rozprávať a presvedčiť jej tvrdohlavú hlavu, nech mu dá šancu?

Rozhovorov prebehlo nespočetné množstvo, aj po dobrom aj po zlom. Nastali mierne zlepšenia, ale len keď som veľmi tlačila. Vždy keď partner príde k nám, zavrie sa do izby a vychádza iba minimálne. Nepozdraví sa, keď príde. Ak sa s ním rozpráva, stále len prevracia oči a má ironické poznámky na jeho adresu. Úplne bez rešpektu. Keď ideme spolu všetci štyria niekam, celý čas je nahnevaná, že ona tam nechce byť a chce sa ponáhľať domov. Jeho dieťaťu, ktoré je o niečo mladšie a chce sa s ňou rozprávať, odpovedá iba veľmi úsečne a niekedy aj dosť nepríjemne. Chápem, že je v puberte a má už iné záujmy, a nepokúšam sa ju s nami stále ťahať, ale občas by mohla s nami stráviť nejaký čas a skúsiť si to aj užiť. Vyberáme aktivity, ktoré by ju bavili, ak by sa už dopredu nenahnevala a nesabotovala všetko.

Partner dlhodobo znáša jej nepríjemné správanie k nemu, ale aj on má svoje hranice a už sme ďaleko za nimi. Dcéra chápe, že aj Ja chcem byť šťastná a že on je Môj partner a tvrdí, že ho akceptuje, ale ona s ním nechce mať nič spoločné. No ale to je problém, pretože bez toho to nepôjde. Netvrdím, že ho musí mať rada, ale mala by mu dať aspoň šancu a nájsť si nejakú spoločnú reč. Ani netvrdím, že s ním musí tráviť nejako veľa času, ale mala by ho rešpektovať a z času na čas skúsiť nejakú spoločnú aktivitu.

S partnerom sme spolu štyri roky.

Ďakujem.

Dobrý deň,

je úplne pochopiteľné, že vás táto náročná situácia vyčerpáva. Snaha o harmóniu medzi dcérou a novým partnerom je prirodzená, no keď trvá roky a je sprevádzaná neustálym tlakom, často sa stáva presnou prekážkou spojení, ktoré sa majú vytvoriť samovoľne.

Kľúčové je rozlíšiť dve veci: úctu a náklonnosť. Základnú úctu – pozdravenie, slušný tón, absenciu urážok a prevrátenia očí – si môžete a mali by ste vyžadovať ako rodič. Nie je to o tom, či ho má rada, ale o tom, ako sa v rodine spolu nažívame. Tu nastavte jasné, pokojné hranice s predvídateľnými dôsledkami, bez káznania a bez vyjednávania. Naopak, náklonnosť, spoločné chvíle ani „danie šance" sa nedajú vynútiť. Čím viac tlačíte na zbližovanie, tým viac sa dcéra stavia do opozície. Puberta je obdobie vymedzovania sa, a ak dieťa cíti, že má byť verné vám a zároveň „milovať" cudzieho muža a jeho dieťa, prirodzene sa bráni.

Namiesto ďalších rozhovorov o tom, ako by sa mala správať, skúste zmeniť dynamiku. Prestaňte organizovať spoločné aktivity, kým v nich nie je aspoň minimálna ochota. Nechajte partnera s dcérou existovať v paralelnom priestore – netreba sa nútiť do úloh, ktoré dlhodobo nefungujú. Zároveň si chráňte svoj partnerský vzťah: ak spolu žiť nemôžete, je to teraz pragmatické riešenie, nie zlyhanie.

Dcéra nemusí súhlasiť s vaším vzťahom, ale nemala by ho ani sabotovať. Vaša úloha nie je presvedčiť jej hlavu, ale viesť ju k elementárnej slušnosti a zodpovednosti za jej správanie a zároveň si chrániť vlastný život a šťastie.

Držím vám palce, aby ste našli rovnováhu medzi rodičovskou láskou a vlastnými potrebami.


Mgr. Andrej Naščák
Tel: +421 948 034 613
Mail: a.nascak@gmail.com
Web: www.onlineterapeut.sk/