Manžel po hospitalizácii na psychiatrii úplne vypol. Ako mu pomôcť?

Ďakujem,

že ste napísali. Toto je naozaj ťažká situácia a je pochopiteľné, že neviete, ako ďalej.

Prvá a najdôležitejšia vec, ktorú si musíte uvedomiť: váš manžel nie je len lenivý alebo bez chuti do života. To, čo sa s ním deje, je súčasť jeho ochorenia a liečby. Po niekoľkomesačnej hospitalizácii na psychiatrii nasleduje obdobie, keď je mozog doslova vyčerpaný a potrebuje sa zotaviť. To, že veľa spí, nechodí von a nič nerobí, nie je jeho rozhodnutie – je to prejav jeho stavu.

Vy ho nemôžete motivovať. Motivácia nie je niečo, čo by ste mu mohli dodať zvonka. To, čo potrebuje, je čas, pokoj, pravidelné užívanie liekov a podpora lekára, pod ktorého dohľadom stále je. Vaša úloha nie je byť jeho terapeutkou ani motivačnou koučkou. Vaša úloha je byť pri ňom v tichosti a bez očakávaní.

Skúste mu povedať niečo jednoduché: „Som tu. Nič nemusíš, nikam sa neponáhľame." Žiadne výzvy, žiadne „poď von" alebo „mali by sme riešiť kolaudáciu". To všetko počká. Jeho zdravie je teraz prvé.

A čo je veľmi dôležité – dávajte pozor na seba. Žiť s človekom, ktorý je po psychickom kolapse, je vyčerpávajúce. Potrebujete aj vy niekoho, s kým sa môžete porozprávať – kamarátku, rodinu alebo vlastného terapeuta. Nemôžete dávať oporu, ak ste sami úplne vysilená.

Kolaudácia a všetky povinnosti počkajú. Najdôležitejšie je, aby sa on stabilizoval a aby ste vy v tom nezostali sama. Dovoľte si požiadať o pomoc a nečakajte od neho, že bude fungovať ako predtým. Ten človek sa teraz učí žiť odznova a vy ste pri ňom – to je už samo o sebe obrovská podpora.

Prajem všetko dobré.