Možno pred 9 rokmi mal náš veterinár vyvesený v čakárni taký "príhovor" psíka k majiteľovi, že ak už bude chorý, aby mu uľavil eutanáziou. Bola som tam vtedy dať očkovať moju mačku a kým som to čítala, strašne mi bolo ľúto pri tej predstave chorého utrápeného psíka a majiteľa, ktorý sa s ním musí rozlúčiť, aj som si pri mojej citlivej povahe trochu porevala. Včera sa tá eutanázia týkala nás. Z večera do rána nám začala odchádzať moja mačka, ktorú som mala 14 rokov ešte od môjho bývalého priateľa. Večer ešte vyzerala ako-tak, ale ráno už bolo jasné, že jedine toto bude riešenie. Ach, ten hrozný pocit...zhruba 7 alebo 8 rokov žila s FIV. Od revu som ledva vedela v ambulancii rozprávať. Jediné, čoho som sa bála, bolo, aby mi nezomrela v aute, aby som jej ešte stihla naposledy pomôcť. Strašný to pocit.