2veronka7
29. máj 2019
1999 

Obyčajná mama Ti píše

    Už to bude vyše roka, čo sme sa presťahovali späť na východ. Bývame v podnájme. Byt v pôvodnom stave, za dobrý peniaz. Trošku sme si ho zútulnili po svojom a nie je nám tu zle. I keď to nie je celkom ideál, už sme si, ako tak zvykli.

    Nuž, ale... Kto by nezatúžil, aj keď len občas, mať krajšie, lepšie, snáď svoje, snáď domček malý s dvorom... Aj sme obzerali, aj hľadáme, aj skladáme, zvažujeme, ako by sme ten domček trebárs aj... nuž, ale... Zatiaľ sme nenašli, domček voľajako nám zatiaľ nevychádza v našej situácii ani finančne nateraz. Stálo by nás to asi priveľkú daň a nutnosť ubrať v zásadných požiadavkach. Aj by sme možno tuto kúpili a možno časom, postupne prerobiť... nuž, ale... naša pani domáca zatiaľ zvažuje, či predávať. Ale tak ráta s nami aspoň, či už tak, či onak, strecha nad hlavou nám ostáva. Vďaka Bohu! Máme a nemáme málo. Aj keď často zafrfleme, zabedákame, zatúžime... Bože vďaka Ti!

    Na jednej strane stojíme MY, čo chceme mať všetko pod kontrolou, všetko si tak nejak naplánovať, vyrátať, vyčísliť, usporiadať podľa svojich predstáv a najmä sa ich nechceme ani za nič často pustiť. Aj keď ideme niekedy takmer hlavou proti múru. A dupeme nohami a kričíme, zlostíme sa ako malé deti a dobre že sa o zem nehádžeme aj. (aj keď iba mysľou, vnútri všetko potichu)

    A na strane druhej stojí BOH, ktorý nás pozýva Mu to všetko odovzdať. Volá nás, aby sme Mu viac dôverovali. Aby sme nemysleli toľko na pozemské dobrá a starosti, ale starali sa viac o Božie kráľovstvo, o spásu, o vzťah s Ním... 

    "Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: "Čo budeme jesť?" alebo: "Čo budeme piť?" alebo: "Čo si oblečieme?"! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia." (Mt 6, 31-34)

    Mám to aj na chladničke. Jáááááj, ale že ako sa mi to často ťažko žije. Ako sa často ťažko Bohu dôveruje, odovzdáva Mu to všetko a aj čokoľvek iné. Ako sa ťažko vzdávam svojich plánov a predstáv, aj keď vidím, že skutočne Boh to chce asi predsa len inak, resp. že On sa postará, postará tak, ako to ja skutočne potrebujem. Ono asi každou situáciu si nás Pán Boh tak nejako vedie... kamsi... čomusi nás tým chce naučiť... A keď práve ale nevidíme, nechápeme, odmietame ďalej kráčať s Ním. Lebo veď, nedáva nám to tak nejako zmysel...

    Ale ON, každý deň tam stojí s otvorenou náručou, všemožne cez ľudí, situácie sa mi prihovára. A ja čo? Hluchá, slepá, tak veľmi pripútaná k svetským veciam nebežím a nenechám sa objať. 

    Bože, daj nám viac odvahy dôverovať  Ti. Nečakať síce pečené holuby, že budú samé z neba padať, ale nespoliehať sa toľko len na seba, na svet...

    "Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje." (Jn 14, 27)

    A toto prajem Vám i sebe. Viac dôvery v Boha a napokon veľa milostí od Neho, ktorý koná skrze naše modlitby, naše odovzdávanie sa jemu. 

Pozn: Na komentáre k článku reagovať nebudem. Napísala som, lebo mi to zmysel dáva, prečo to napísať, ale ponechávam list tu ležať len tak a nech si žije už teraz svojím vlastným "životom".  Možno nie je napísaný práve pre Teba. To je v poriadku... Odfiltruj a hlavne "Rob, čo dáva zmysel Tebe a rozumej svojej životnej ceste. To Ti prajem rovnako. Čo hľadáš, to každý deň nachádzaj." 🙂

#obycajnamama

Nesnivaj a nemodli sa. To ti nepomoze dosiahnut to co chces, ale tvoja vlastna praca a snaha a zlepsovanie.

30. máj 2019

Boh ak vobec existuje, nerobi ziadne zazraky. Nepomoze ti vyhrat loteriu aby si mala na vlastny dom, ani prilezitosti ti len tak z neba nepadnu. Clovek by mal v prvom rade doverovat sam sebe a svojmu usudku, schopnostiam...

30. máj 2019

Si na dobrej ceste😇

30. máj 2019

Krásne..

30. máj 2019

Presne tak, veriaci Ti rozumeju a neveriacich aj tak o nicom nepresvedcis.

30. máj 2019

Veriaci a skúsení pochopia 😉 Ani akákoľvek snaha a tvrdá práca nepohne svetom tak, ako by sme chceli. Bolo by to príliš jednoduché... Len tí, ktorí to skúsili a narazili pochopia. V konečnom dôsledku treba niektoré veci "odovzdať" a dôverovať. Len tak nájdeme pokoj...
Mne to dnes trochu pomohlo. Tiež práve s niečím bojujem, rozhodujem sa... Je jednoduché vstať, konať... ťažšie prijať, so všetkým, čo to prináša. Je jednoduchšie zaťať sa a ísť proti prúdu. Ťažšie nechať sa ním unášať, nájsť v sebe dôveru v neznáme a oporu vo vyššom princípe ktorý presahuje našu malosť. Sme len smietka v obrovskom vesmíre.

30. máj 2019

No úprimne, my sme veriaci, ale keby sme sa nestarali o to čo budeme jesť a čo budeme piť tak neviem ako by sme skončili. My sme makali aby sme sa mali dobre a mohli si dopriať to čo chceme 😉 viera sa nevylučuje s tým, že človek priloží ruku o dielu a sám sa bude snažiť zabezpečiť....

30. máj 2019

@wena "nestrajte sa" je poňaté v zmysle nerobte si starosti, "netlačte na pílu", nechoďte cez mŕtvoly... 😉 určite nie ľahnite a čakajte kým v budú "pečené holuby padať do huby" 😊

30. máj 2019

Tak nekonečne presné. Ďakujem Vám za tento článok. Ďakujem Ti Bože. 🙏

30. máj 2019

Teraz posledný dobu mi chodí po mysli jedna tiež múdra rada ,,ak chceš Boha rozosmiať - povedz mu o svojich plánoch ,, a je to veľká pravda že človek mieni a Boh mení 🙏

30. máj 2019

Mne sa k tomu hodí žalm 127 ;)

30. máj 2019

Viera, nádej, láska...
Snivaj a modlí sa aj naďalej,, a hlavne ver.. Boh je láska.... Každý si nesie svoj kríž veľký alebo malý... Modlitba a viera,, to je potrava pre našu dušu....
Krásne slová písané z duše... 💞

30. máj 2019

Viera nás učí žiť,, život nás učí veriť...

30. máj 2019

Tu mi napadá text piesne, ktorú u nás často spievajú prvoprijímanci, že : "... zlož svoju starosť na Pána a Pán sa už postará..." a sedí to presne.

31. máj 2019

@montemotherone uhm..múdra duša <3

31. máj 2019

ja som veriaca, teda bola som v tom vychávávaná. Celé detstvo som strávila v kostole. Teraz doň nechodím ja, ani moje deti, ale pokrstené sú. Mne chodenie do kostola nič nedáva. radšej idem na bicykel s deťmi, alebo navarím rodine obed. Moja rodina je pre mňa moja viera, tí ma podržia, ked bude zle, nikto iný... možno niekomu psychicky pomôže sa modliť a chodiť sedieť do kostola.... mne pomáha prechádza s mojimi deťmi po lese... každý sme iný. A čo sa úspechu týka, ten si musíš vydobiť v živote sama. Sama sa musíš snažiť, aby vám bolo dobre. napr. sa prihlásiť na kurz cudzieho jazyka, aby ťa zobrali na lepšiu pozíciu a zarobila lepšie €, nič iné Ti v tom nepomôže. Len sebazapretie. Modliť sa je pekné, ak Ti to stačí, je všetko v poriadku. Mne to nestačilo, nenašla som sa v tom vôbec. chcela som si život užiť, tak som na sebe zamakala. aby nám bolo dobre, aby sme mali to, po čom túžime... každý sme šťastný inak. každý má iné nároky a očakávania od života. A tak to má byť. držím palce.

31. máj 2019

Verím v Boha
Toto poznáš?
,, Pomôž si človeče aj Pán Boh ti pomôže."

31. máj 2019

Krasny prispevok ako sa nespoliehat na vlastne sily, ale ako nase starosti, problemy zlozit na Pana Boha a verit, ze on sa postara. To neznamena, ze my nemusime nic konat ale mame konat tak, ako nas On v tej situacii vediet. To je ten rozdiel.

31. máj 2019

Začni písať komentár...

Odošli