Trochu lásky? Áno, prosím! (40)

Spredu dom nevyzeral nejako veľmi draho. Mal polkruhovú vyčnievajúcu chodbu s piatimi úzkymi ale vysokými oknami. Vonkajšia fasáda bola niečo medzi žltou a maslovou farbou, taká príjemná, letná farba.  Dom bol veľký, dvojposchodový a zozadu bolo počuť šum mora a vlny narážajúce o skaly. Po vstupe do predsiene sa pred nami objavila obrovská spoločenská hala, ktorá prepojovala obývaciu izbu s kuchyňou. Zadné steny boli presklené s výhľadom na more. Z kuchyne sa vychádzalo na zastrešenú terasu s kamenným grilom. Za záhradou už bolo len more. Na jej okraji bolo mólo a pri ňom odstavená malá jachta. Z druhej strany móla boli na lane uviazané dva vodné skútre. Bola som v nemom úžase, na takýto život by som si zvykla veľmi rýchlo.

Deti hneď pozhadzovali oblečenie, obliekli si plavky a skákali z móla do vody. Obaja vedia plávať, tak si hádam dajú pozor na seba. My s Adamom sme sa vrátili nazad dnu. Bolo tam príjemne chladno, zrejme vďaka klimatizácii.

„Tu ti už budem musieť variť ja.“, podpichla som Adama.

„Kľudne si niekoho zaplatím ak ti to robí problém.“, zasmial sa.

„V žiadnom prípade!“, vykríkla som, „Variť ešte viem.“, tvárila som sa urazene, i keď som nebola.

„V tom prípade by sme mali ísť nakúpiť.“, zobral ma za ruku a ťahal von.

„A čo deti?“, zabrzdila som ho.

„Ani si nevšimnú, že tu nie sme.“, len tak prehodil.

Občas vidieť, že Adam nemá deti. Alebo si myslí, že Karin a Matúš už deti nie sú.

„Matúš! Karin!“, zakričal, „Ideme do obchodu!“, kričal, no odozva žiadna. „Tak vidíš, vôbec ich to netrápi, poďme.“, pousmial sa.

Sadli sme do auta a vybrali sa smerom do stredu ostrova, natrafili sme na malý obchodík. Nakúpili sme nejaké základné potraviny a keď sme sa vracali nazad, všimla som si ako pri ceste jedna staršia pani predáva bochníky syra. Nemohla som odolať. Ovčí syr a ešte k tomu údený, zbožňujem. Ja vlastne zbožňujem všetky syry.

 Keď sme sa vrátili Karin s Matúšom sa stále bláznili v mori. Adam mal pravdu, ani si nevšimli, že sme tu neboli. Ledva sa mi ich podarilo zavolať na chvíľu dnu, aby sa najedli.

Adam si šiel na poschodie trochu oddýchnuť. Keď som za ním prišla hore bola som ako v raji. Celý dom je zariadený v námorníckom a prímorskom štýle a tak isto aj spálňa. Vysoké stropy s bodovými svetlami ešte viac izbu zväčšovali. Veľká posteľ mala dookola drevený lem a taký ten staronový nádych. Bola biela a na niektorých miestach akoby ošúchaná. Spálňa mala vlastný šatník a vlastnú kúpeľňu. Tá bola rovnako obrovská ako všetky izby v tomto dome. Hneď pri dverách bola skrinka s dvoma umývadlami a nad nimi bolo zrkadlo cez celú stenu. V zadnom rohu bola položená vaňa s výhľadom na more. Tiež tu boli presklené steny. Človek by tu prakticky nepotreboval vôbec nič len plavky a keďže sme na súkromnom pozemku, nebolo by mu treba ani tie. V kúpeľni bolo všetko od mydiel, cez peny a soli do kúpeľa, až po dokonale mäkké a hebké uteráky.

Ľahla som si k Adamovi, a len tak pozerala okolo seba, zatiaľ čo on spokojne odfukoval. Po pár minútach som zaspala aj ja. Zobudila ma len Karin, keď nám začala skákať po posteli.

„Hej, šípkové Ruženky, vstávajte!“, vykrikovala radostne.

„Čo sa deje?“, Adam otvoril jedno oko.

„Nič. Už je večer. Poďme niekam na pizzu.“

Adam asi tri krát zívol, akože je strašne unavený a pretočil sa na druhý bok, aby ju nevidel. Ona sa však nedala odbiť. Skočila na neho a či chcel alebo nie, musel sa prebrať.

„Tak čo je?“, opýtal sa jej pobavene.

„Poďme sa niekam najesť.“, odpovedala mu.

„Zoberte si  peniaze a choďte.“

„Adam...“, pichla som do neho prstom, „Poďme sa niekam najesť.“, prosíkala som rovnako ako Karin.

Tomu už nemohol odolávať, vždy urobí to, čo mi vidí na očiach. A keď sa jedná o jedlo, nikdy nepovie nie.

„Tak dobre, choďte sa obliecť.“

Karin zvýskla a utekala preč. Musela som sa zasmiať. Keď niečo chce, správa sa ako malé dieťa, inokedy zase ako neznesiteľná pubertiačka. No vidieť, že má Adama naozaj rada. Nikdy sa k žiadnemu môjmu partnerovi nesprávala takto milo. Vždy sa ich snažila skôr odstrašiť. Aspoň oni mali taký pocit a preto možno veľa z mojich vzťahov nemalo dlhý priebeh.