Tentokrát sme naozaj pár dní zvažovali,či ísť  na túto cestu a či neísť.

Komunikovali sme s domácimi,pozerali správy,čítali vyhlásenia štátnych orgánov Sri Lanky. Sedem dni pred naším odchodom sa ostrovom prehnal ničivý cyklón Dittwah,kde prišli o všetko tisícky ludí, cez 600 prišlo o život a cez 300 bolo nezvestných,teraz už situáciu nesledujem.
Každopádne postihnuté oblasti budú potrebovať čas na opätovný život,no tu to ide neskutocne rýchlo.Cesty opravujú vo dne ,v noci,spadnuté mosty nahrádzajú železnými konštrukciami,štát opravuje trate a pestovatelia opätovne sadia ryžu.

Rozhodli sme sa vycestovať hlavne pre našu lásku k Sri Lanke.Preto,aby sme splnili to,čo sme sĺúbili tým ľuďom,kedže hlavným hospodárskym odvetvím je tu hlavne turizmus. Sociálne siete za výraznej pomoci AI urobili situáciu oveľa horšiu,ako v skutočnosti bola, resp. ukazali fakty len z postihnutých oblastí mnohokrát za výraznej pomoci AI. Prvé dni sme cítili neskutočný pokles turistov,na niektorých miestach sme boli takmer sami,čo sa stáva zriedka.
Prešli sme si postihnutými oblasťami a videli sme ťažký údel obyvateľov,čo mi neraz vohnalo slzy do tváre. Prvýkrát som naživo videla toľko ničivej skazy. Zvlnená asfaltová cesta zničená obrovským tlakom hornín, odtrhnuté kopce,koľajnice vo vzduchu.Ĺudia sa mi za slzy v očiach, naopak, vždy oplatili úsmevom. Ten tu musí byť.

Zničená banánová plantáž

Rozhodli sme sa,že za ich pohostinnosť sa im odvďačíme i my.
Som rada,že sme vycestovali a pod stromček dostala celá rodina jeden nádherný netradičný darček. V jednej reštaurácii za pomoci priateľa sme vybavili priestory ,nakúpili suroviny a pripravili jedlo pre 100 ľudí,ktorým neostalo nič,len holý život. Reštaurácia z toho mala zasa peknú reklamu,čiže sme pracovali za šťukania fotoaparátov,čo bol fakt zaujímavý pocit😆Pomáhali všetci,ktorí mali zdravé ruky.
Poskladali sme krabičky,varili sme.

Prikúpili sme 200 fliaš pitnej vody,keďže tá v zničených oblastiach nie je.

Deň pred odchodom z Jaffna sme zašli na toddy. Je to niečo ako náš burčiak,akurát sa robi z miazgy kokosovej palmy v čase kvitnutia. Je zdravý a plný antioxidantov,táto oblasť je známa výrobou tohoto alkoholického nápoja. Okrem certifikovaných výrobcov je však táto činnosť plne zakázaná. Večer sa nareže stonka kvetu kokosovej palmy a pripevní sa na ňu nádoba,do ktorej kvapká miazga celú noc.
Ak vyraší iný kvet, proces sa opakuje.
Bavíme sa o výške 15-20 m,čiže celkom nebezpečná zábava.

Vedeli sme,kde je na predaj toddy,nuž sme čakali pred bránou a čakali,kým nás majiteľ zavolá. Bavili sme sa na tom,že všetci ĺudia,ktorí išli po ulici,zahli nenápadne do dvora :D
Nakoľko si každý musí priniesť vlastný pohár,trošku sme improvizovali.                        

Po 3 dňoch v tomto meste sme sa vybrali 5 hodín na juh do Dambula,kde sme chceli ísť na safari pozrieť slony. Celá oblasť je Národný park Minneriya a slonov je tu naozaj dosť.
Išli sme do časti Hurulu, prenajali džíp so šoférom a bol to naozaj zážitok.

Čo bolo akurát komické,šoféri medzi sebou komunikovali a akonáhle nejaký džíp našiel zviera, nahrnulo sa tam 10 ďalších džípov.

Mala som síce oplieskané oba boky z okrajov džípu,ale stalo to naozaj za to vrátane blata z kolies na tvárach:D
Ďalší deň sme vyrazili do Pinnawala, je tu sloní sirotinec a slony sa 2x do dňa chodia kúpať do priľahlej rieky.

Vrátili sme sa 3.x do toho istého hotela práve kvôli rozprávkovému výhĺadu.
Všetci naokolo odstraňovali rozsiahle následky povodní,ale išlo to naozaj rýchlo.
Navštívili sme Saradiyel Village,čo je neskutočne krásne prevedenie povesti o miestnom hrdinovi Saradiyelovi ,ktorý bohatým bral a chudobným dával a dával veĺmi pekný náhľad do histórie krajiny (srilanský Robin Hood).

Boli sme na večeru  v reštaurácií, kde sa chystala sinhálska svadba.

Srilancania su známi svojou okázalosťou,vsetko musí byť tip-top i keď na to mnohí nemajú peniaze.
Svadba trvá niekoľko dni,predchádzajú jej dlhé prípravy.

(moje zábery z reštaurácie)
V minulosti prevládali sobáše z majetkových dôvodov bez toho,aby sa mladomanželia vôbec poznali,teraz je to už voľnejšie.
Prv musia prebehnúť pytačky.Prv príde muž s rodičmi k neveste potom opačne.Základ je,aby si ĺudia astrologicky sadli,potrebujú si pomocou znamení a horoskopov overiť,či majú predpoklady mať šťastný spoločný život.
Oblečenie mladomanželov je veľmi nákladná záležitosť,kde suma začína niekde na 1000€.Šperky si obyčajne požičiavajú.
Prvý deň svadby je nevesta a ženích v bielom-farba čistoty,nevesta má honosné sárí a hostina je v dome nevesty.

Ak mladomanželia nemajú priestory,prenajmú si priestory inde.
Potom idú na "honey moon" do luxusného hotela,obyčajne na 2 dni.
Úlohou matky ženícha je po ich uplynutí skontrolovať, či nevesta bola panna,tak,že skontroluje plachtu.
Ak nebola stopa,sobáš mohli anulovať a nevestu vyhnala obyčajne vlastná rodina z domu.
Po návrate sa konala svadba v dome ženícha  tentokrát v červenej farbe,co je práve farba tej stopy na tej posteli🙂

Príprava nevesty na svadbu trva zväčša od polnoci a vyjde z toho uplne iná žena teda 😁
Svadba je taka nákladná,ze rodičia dokážu i predať svoj dom a ísť bývať do chatrče.
Jednoducho svadba musí byť,inak je to veľká hanba.A kto nemá peniaze,ujde a vezme sa potajomky a žije bez rodiny.
Obyčajne príde na svadbu 300-400 hostí.
Ti,ktori majú peniaze,venujú viac peňazí a tým pádom zaplatia účasť tým, ktori peniaze nemajú.

Každopádne svadba je obrovská spoločenská udalosť,kde sú pozvaní hostia zo široka-ďaleka. 

Z Anuradhapura sme sa vybrali do Jaffna,no zvolili sme cestu cez poloostrov Mannar.

 Pôvodný plán bol Adam's bridge (historicky najstarší "most" resp. čiastočná pevnina,kde sa da prejst suchou nohou do Indie),po ňom vraj prešiel Ráma na SriLanku.Nepodarilo sa nám ho vidieť,lebo hladina mora bola vysoká a cesty stále neprejazdné kvôli povodniam.

Celá krajina je stále paralyzovaná, vlaková doprava je nefunkčná v celej krajine okrem juhu.

Na Mannar sme prišli  po hodinu otvorenej ceste,ktorú strážili so zátarasmi policajti. Pozreli sme však cca 800 rokov starý strom baobab,čo bolo pre mňa veľký zážitok, keďže som ho videla 1.x v živote,sú pôvodné v Afrike.

(Všade sú tu divoké somáre)
Z Mannar sme po 3 hodinách dorazili do Jaffna. Prekvapilo ma mesto,bolo iné a naozaj moderné (Colombo nerátam), silne ovplyvnené Indiou.
Všetok tovar prichádzajúci na ostrov prechádza práve tadiaľto.

Ako prvú sme navštívili indickú reštauráciu a teda chutila inak,no výborne.O štipľavosti pomlčím,to u nás "strašne stipľavé"je tu detská strava😁.
Jaffna Fort je pevnosť z čias portugalských nájazdov,kde mali sústredené vojsko.Rozsiahla pevnosť veĺmi dômyselne architektonický riešená, ktorá bola úplne zničená počas občianskej vojny končiace v r.2008.