
Deň pred odchodom z Jaffna sme zašli na toddy. Je to niečo ako náš burčiak,akurát sa robi z miazgy kokosovej palmy v čase kvitnutia. Je zdravý a plný antioxidantov,táto oblasť je známa výrobou tohoto alkoholického nápoja. Okrem certifikovaných výrobcov je však táto činnosť plne zakázaná. Večer sa nareže stonka kvetu kokosovej palmy a pripevní sa na ňu nádoba,do ktorej kvapká miazga celú noc.
Ak vyraší iný kvet, proces sa opakuje.
Bavíme sa o výške 15-20 m,čiže celkom nebezpečná zábava.

Vedeli sme,kde je na predaj toddy,nuž sme čakali pred bránou a čakali,kým nás majiteľ zavolá. Bavili sme sa na tom,že všetci ĺudia,ktorí išli po ulici,zahli nenápadne do dvora :D
Nakoľko si každý musí priniesť vlastný pohár,trošku sme improvizovali.
Po 3 dňoch v tomto meste sme sa vybrali 5 hodín na juh do Dambula,kde sme chceli ísť na safari pozrieť slony. Celá oblasť je Národný park Minneriya a slonov je tu naozaj dosť.
Išli sme do časti Hurulu, prenajali džíp so šoférom a bol to naozaj zážitok.

Čo bolo akurát komické,šoféri medzi sebou komunikovali a akonáhle nejaký džíp našiel zviera, nahrnulo sa tam 10 ďalších džípov.

Mala som síce oplieskané oba boky z okrajov džípu,ale stalo to naozaj za to vrátane blata z kolies na tvárach:D
Ďalší deň sme vyrazili do Pinnawala, je tu sloní sirotinec a slony sa 2x do dňa chodia kúpať do priľahlej rieky.

Vrátili sme sa 3.x do toho istého hotela práve kvôli rozprávkovému výhĺadu.
Všetci naokolo odstraňovali rozsiahle následky povodní,ale išlo to naozaj rýchlo.
Navštívili sme Saradiyel Village,čo je neskutočne krásne prevedenie povesti o miestnom hrdinovi Saradiyelovi ,ktorý bohatým bral a chudobným dával a dával veĺmi pekný náhľad do histórie krajiny (srilanský Robin Hood).

A venovali sme pár hodín ayurwede,na ktorú nedám dopustiť.Tentokrat sme išli do normálneho poctiveho centra pre miestnych s uplne rovnakými ľuďmi ako naposledy akurát za tretinovú cenu.
Na čo sme čakali, bolo sprístupnenie Ambuluwawa tower po údere Dittwah.Toto bol čisto môj sen vyšĺapať si ju hore.Dostali sme sa autom do stredu kopca, posledných 7 km sme prešli tuk-tukom.

Priznam sa,že cestou na vežu mi nebolo všetko jedno,nakoľko boli úseky,kde som musela stiahnuť brucho,aby som prešla.Najmladšej dcére chýbal len kúsok,no strach bol obrovský a ani sa jej nečudujem.
Hore nás však čakala nádherná krajina na dlani,ktorá sa nedá nikdy zabudnúť. Adrenalín na maxime a neskutočný pocit šťastia.
Je to vlastne stúpa v tvare špirály,ktorá symbolizuje jednotu medzi budhistami hinduistami, moslimsmi a kresťanmi. Je vo výške 3560 stôp n.m.

Navštívili sme Chrám Budhovho zuba,najvýznamnejší na ostrove (i najkrajší)
a zastavili sa po čaj vo fabrike. Povodný plán boli čajovníkové plantáže v Nuwara Elyia, no pre rozsiahle následky cyklónu a výstrahy 3.stupňa pred ďalšími zosuvmi sme museli zmeniť z bezpečnostných dôvodov trasu a horské oblasti úplne obchádzame. Prehliadka novej fabriky však bola super.Vzali nás priamo do výroby.

Posledné 2 noci v tejto časti krajiny sme strávili ubytovaní v džungli s neskutočnou atmosférou.Ticho, zvuky lesa a pijavice, našťastie nás obchádzali.

Odtiaĺto sa mi vôbec nechcelo...
Čas však plynie neúprosne rýchlo,smer južné pláže.


Neskutocne skutocne
V dobrom zavidim 👍🏻
Prosim ta, to chodite vsade samy?
Plan cesty, ubytovanie...
Ste odvazni, fakt