Sri Lanka 2 (8)

Ďalšia cesta viedla do Kandy,do centrálneho a velmi významného mesta neďaleko. Mesto je známe najmä Chrámom zlatého zuba,ktorý sme však navštívili na jar.

Práve toto mesto zaujalo i Elona Muska,ktorý sa rozhodol vybudovať tu samoenergetický prírodný hotelový komplex. Klimatické podmienky sú tu vyborné, čo to však prinesie pre bežných obyvateľov,je otázne.
Cestou sme sa zastavili v Múzeu slonov, toto bola naozaj akcia plná turistov, toto sa mi až tak nepáčilo,no najmladšia dcéra, milovnička všetkých zvierat,bola viac ako nadšená. Vypočuli sme si čo  to o slonoch,dali sme im žrať,previezli sme sa na nich a potom sme sa s nimi okúpali.

Takí napoly mokrí, špinaví a strapatí sme v Kandy zastavili v miestnom centre na predaj drahých kameňov,  manžel spískal potajme návštevu, vraj prekvapenie pre nás. Toto bolo veľmi zaujímavé,pretože do toho vylešteného, oblekového a jemného prostredia vpadla tlupa divných ako z pralesa vylezenych nás :D 

Na rozdiel od našej západnej šopingovej kultúry sa ku nám správali velmi milo a úctivo i predtým, ako zistili,že naozaj chceme čosi kúpiť. Sri Lanka je veľmi bohatá na drahé kamene a bola to skutočná pastva pre oči. Nikde inde som ich pokope toľko nevidela a uz vobec nie v takej veľkosti.
Zaujímavá bola cesta na toaletu,kam nás sprevádzali dvaja uniformovaní muži - asi nám naozaj veľmi neverili!
Môj muž je rodený obchodník (ale ten z trhu v Turecku) a dokáže zjednať cenu úplne všade,tu sme zľavu tiež dostali a naozaj zaujimavu 🙂 Na SriLanke treba zjednávať všade,i keď tu som si myslela,že to možné nebude,nakoľko ide o štátny podnik.
Hotel bol veľmi pekný a príjemný, s výhľadom na Kandy Lake .Hlavne nám kládol personál na srdce,že máme zamkýnať (nestačí zavrieť)dvere na terasu,lebo opice nám s radosťou ukradnú čokoľvek z izby.

Tie boli fakt podarené, no po zážitku s naháňačkou už mám voči nim respekt.
Večer sme sa prešli a najedli v meste,pobehali obchodíky a zistila som,že jeden veľmi zaujímavý a nádherný obchod s kozmetikou máme i doma i keď s riadnou prirážkou (pre prípad túžby po krajine však určite pomôže).

Na druhý deň po raňajkách sme vyrazili na dlhú cestu do Ella. Na mape síce svietilo 160km,čo je u nás cesta i s polhodinou na kávu max 2 hodiny,no tam vďaka cestám a terénu omnoho viac. Začalo to hneď ráno, nevedeli sme sa dostať z mesta . Stačí, že sa upchá jeden dôležitý cestný uzol a doplatí na to celé mesto.Autobus zrazil otca s dcérou na motorke,ale tak,že pánovi prešiel kolesom po hlave. Veľmi smutná spomienka,no môj rešpekt (skôr zlosť) na vodičov červených (štátnych) autobusov ešte vzrástol.Tvrdím,že normálny človek v nich šoférovať nemôže. Toto je jedna z mála vecí, ktorú sme tu neskúsili.
Ako na potvoru začalo pršať, nuž sme si spravili zastávku na masáž a kúpu miestnych  krémikov z aloe,santalového dreva a miestnych korenín.

Pri aute už  čakali zamestnanci s dáždnikmi,aby sme nezmokli. Vsimla som si,že I k sebe sa tu ľudia správajú s úctou a slušne bez ohľadu na majetkový status,i keď západniarsky vzor správania sa šíri ako mor všade a samozrejme je i tu.
Smerovali sme do horskej oblasti ,centra čajovníkových plantáží (došiel doma čaj:D) v nadmorskej výške cca 2000 m.n.m., čo je je oproti Kandy (500 m.n.m.) slušná zmena.
Kvôli úbytku kyslíka,obrovskej tlakovej níži s dažďom a zosuvmi pôdy na cestu nám cesta trvala nekonečných 9 hodín.Proti nevoľnostiam nepomohol ani betel a bolo nám všetkým okrem šoféra, ktorý pochádza z tejto oblasti,veľmi zle.

Už sme ani kvôli vracaniu najmladšej nevystupovali z auta,len sme otvorili dvere. Ešte teraz pri pomyslení na cestu sa mi zdvihol žalúdok. Cesta vlakom má svoje opodstatnenie. Celá táto oblasť sa nazýva "Malé Anglicko",veľmi obľúbená Angličanmi, ktorí tu čajové plantáže založili.
Bohatí turisti sa však na toto miesto z letiska presúvajú hydroplánmi pristávajúc na miestnom Gregory Lake.
V Nuwara Elyia sme poslali pohľadnice domov,zastavili sa v čajovej fabrike na čaj (pokecali s miestnymi)  a pokračovali do hotela v Ella.

Nádherné ubytovanie v prírode s prekrásnym výhľadom,všade bolo plno opíc.
Zaujímavé bolo,že na každom mieste SriLanky bol iný druh.

Stredná dcéra dostala 1.x v živote takmer 40 teplotu (39,9 tenkrát poprvé) a s mojimi obavami zo všetkého zlého vrátane dengue a iných pliag som bojovala do rána.
Ráno teplota úplne zmizla. Kinetická choroba z prechodu do vyšších polôh,niečo podobné mala na jar moja najmladšia dcéra, no oveľa nižšej intenzity.
Návštevu jednej z najlepších reštaurácií na SriLanke som musela oželieť, no zvyšok rodiny mi priniesol aspoň zabalenú večeru odtiaľ.
Aby sme sa nenudili úplne,v celodennom daždi môj muž na mokrých schodoch skĺzol a narazil si ruku,ktorá opuchla a bolela.V lekárni predali najlepší liek na celom ostrove - FastumGel (:D),rozmasírovali a vec vyriešená 🤣
Ale naozaj bola vyriešená, síce až o pár dní,ale bola.