V pondelok prisla dcera zo skoly domov,v rukách zvierala kytičku...."Pre Teba, mami, ze si bola so mnou".
Aj teraz mi tečie slza po líci,ked toto pisem.
Tento polrok bol ťažký na psychiku-neuveritelne ťažký.Presla prvou ťažkou životnou skúškou, zdolala prvý ťažký míľnik v zivote, ktorým odchod na strednú školu urcite je.
Mám deti,ktore casto hnevajú,vymýšľajú,papuluju,bývajú lenivé....a potom urobia niečo,co ma odzbroji.Nieco,co mi vleje nádej,ze to nie je zle.
Ze zasadene semienko tam je.