Dostali sme peknú úvahu:
Blížia sa Vianoce, ktoré sú nazývané sviatkami pokoja. Pozorujem však, že mnohí (mladí) ľudia prežívajú namiesto pokoja stres, strach a úzkosť.
Majú sedieť za jedným stolom s niekým, kto ich počas roka deptá a tváriť sa, že je všetko v poriadku.
Rodičom hrozí rozvod a ich sa nikto nepýta na to, ako sa cítia.
Sú sklamaní zo vzťahov a majú problém veriť v skutočnú lásku.
Nevyznajú sa vo svojom vnútri, zmätene hľadajú svoju identitu a je málo tých, čo sú ochotní ich počúvať a pochopiť.
Cítia sa pri porovnávaní s ostatnými škaredí, hlúpi a zbytoční. Vidia svojich rovesníkov míňať peniaze na rôzne zbytočnosti a oni majú obavy, či ich rodičia budú mať dosť peňazí na to, aby mohli doštudovať.
A tí, čo majú všetko, čo chcú, majú vo vnútri aj tak nepokoj a neistotu...
Milí (nielen) mladí, chcem vám v tomto predvianočnom čase pripomenúť, že je Niekto, v ktorého očiach máte veľkú cenu. Ste milovaní nezávisle od toho, ako vyzeráte, aké máte schopnosti, či si vás ľudia všímajú alebo ako Vás prijímajú...
Boh, v ktorého možno neveríte alebo ste voči nemu zatrpkli, čaká, kedy prestanete bojovať voči všetkému zlu zo svojich vlastných síl. Čaká, že s vierou zavoláte: „Bože, ak si, pomôž mi, som hriešny aj ja,odpustí mi i ja odpúšťam tým, ktorí ma zranili, očisti ma od zlých myslienok: túžim mať čisté srdce, veď preto si prišiel na zem a zomrel za mňa,lebo sám to nedokážem. Prosím, zachráň ma.“
Boh videl a vidí ľudskú biedu, a preto zostúpil medzi nás. Na Vianoce si pripomíname, že prišiel JEŽIŠ, čo znamená SPASITEĽ. Prišiel, aby nás zachránil nielen od všetkých dôsledkov zlého, ktoré vám spôsobili iní, ale aj od vašich vlastných hriechov. Dieťa, ktorého narodenie si pripomíname, vyrástlo na dospelého muža, ktorý zomrel na nás, aby nám Boh mohol odpustiť a aby sme mohli žiť večne na lepšom mieste ako je tento zlý svet. "Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, Bôh, ktorý je a ktorý bol a ktorý prijde, ten Všemohúci."
Nech sú tieto Vianoce pre Vás pripomienkou toho, že Bohu na Vás záleží, že Vás miluje, urobil a robí všetko pre to, aby Vás zachránil. Jeho pokoj je dar, za ktorý sa neplatí. Prijíma sa vierou. Cez úprimnú modlitbu vlastnými slovami.
Na prvom mieste by mala byť výchova a až potom vzdelanie.
Raz jeden profesor napísal na tabuľu číslo 1 a pri pohľade na študentov vysvetlil: ,,Toto je vaša ľudskosť - najdôležitejšia hodnota v živote."
Potom pridal 0 k číslu 1 a povedal: ,,A toto sú vaše úspechy, ktoré v kombinácii s ľudskosťou zvýšili vašu hodnotu 10-krát."
Pridal ešte jednu 0: ,,To je skúsenosť, čo je už 100 a opäť stúpla vaša hodnota"
A potom pridal úspech, lásku a zodpovednosť.
,,Každá pridaná 0 zušľachťuje človeka", povedal profesor.
Zrazu vymazal číslo 1, ktoré stálo na začiatku.
Na tabuli ostali nezmyselné nuly.
Profesor povedal: ,,Ak sa nebudete správať ako ľudia, nech urobíte čokoľvek, tak zostanete nulou." .... Cit.web
Photo: Prof.Engelberg sa stará počas vyučovania o dieťa študentky
Ženy, na ktorú žehličku na vlasy nedáte dopustiť? Vďaka 🌻
Ešte jeden tip, tentokrát na počúvanie: Encyklopédia spravodlivých
Rádio Slovensko
Milí priatelia, v nedeľu 23.7.2023 nás opustil Ján Ostrolúcky vo veku 90 rokov. Skromný, krásny človek.
V nedeľu 30.7 si o 10.05 môžete v Rádiu Slovensko vypočuť reprízu jeho spomienok na záchranu rodiny Fishovcov, ako ich v roku 2018 vyrozprával v cykle Encyklopédia spravodlivých.
Počúvať sa dá aj online tu:
https://slovensko.rtvs.sk/player
Archív
https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/encyklopedia-...
Hermann a Helena Fischovci s deťmi Aničkou a Emilom odišli v roku 1944 z Bardejova do Nitry. Všetci Židia z východu museli ísť na západ.
Ani tu však neboli dlho v bezpečí.
Bol asi máj a veľmi pršalo.
Utiekli z domu a dve noci prežili pod holým nebom vo vinohrade.
Potom sa však odhodlali zaklopať na dvere domu na Klokočine. Vtedy tu nebolo sídlisko, len niekoľko usadlostí.
Otvoril im Martin Ostrolúcky a ukryl ich v stodole nad kravami.
Tu boli niekoľko mesiacov.
Martin a Anna Ostrolúcki sa o nich starali.
Hoci nakoniec ich cesta viedla až do koncentračného tábora, práve vďaka rodine Ostrolúckej, ktorá mala vtedy tri deti, mohli prežiť druhú svetovú vojnu.
Príbeh rozpráva Ján Ostrolúcky z Ostravy a Emil Fisch z USA.
Foto: rodinný archív p. Ostrolúckeho, rodina s troma chlapcami a dievčatkom, ktoré tiež vychovávali, fotené asi v roku 1950
Encyklopédia spravodlivých
Rádio Slovensko
dokumenárny film, tip na pekný čas
https://www.ceskatelevize.cz/porady/10266609443...
Môžem počúvať dokola, nádhera
Dobrý rozhovor -
"Pravdu človek prijíma s nevôľou, lož však so zápalom."
Lafontaine
Krátke zamyslenie na začiatok nového týždňa 🥀
Hľa, sňal som tvoju neprávosť z teba.
Áno, poďte, kupujte bez peňazí a bez ceny víno a mlieko!
Zachariáš 3,4; Izaiáš 55,1
V našej dedine je každý rok deň s názvom „Prines a odnes si!“ V tento deň obyvatelia môžu priniesť na jedno miesto všetko, čo už nepotrebujú a čoho by sa radi zbavili: knihy, hry, hrnce, domáce nástroje atď. Predmety sú vystavené, aby iní obyvatelia dediny si ich zase mohli zobrať v prípade, že sa im tie veci zdajú byť ešte užitočné. Ako prinesenie tak aj odnesenie je bezplatné. Čo večer zostane, to je odvezené do zberného dvora. – Takýto deň „Prines a odnes si!“ by mal byť aj v živote každého človeka:
Všetci si so sebou nesieme bremeno, ktorého by sme sa radi zbavili. Sú to viny, ktoré sa nahromadili našimi chybami. Vykupiteľ Ježiš Kristus pozýva: Prines svoje hriechy ku Mne! Vyznaj Bohu a ľuďom to, čím si sa voči nim previnil. Potom Ja ti odpustím a to bremeno ti zoberiem. Táto ponuka je bezplatná. Ale Spasiteľ musel cenu za ňu zaplatiť Svojím životom.Všetci ľudia túžia po skutočnom naplnení vo svojom živote. Získajú ho len u Pána Ježiša, ktorý im chce darovať Večný život v spoločenstve s Bohom. Sľubuje všetkým, ktorí k Nemu prídu a uveria v Neho: „Ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky“ (Ján 10,28). To, čo On dáva ľuďom, je cenné a má večné trvanie.
Pozehnanú Velkú noc
tip na peknú jedálenskú súpravu?
"Lebo všetko, čo je prv napísané, je napísané na naše poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a skrze potešenie písem mali nádej."
Rimanom 15,4
Kmeň Guanano v Južnej Amerike už nemá ani 1 000 príslušníkov. Niektorí z nich sú kresťania. Už niekoľko rokov majú Nový zákon vo svojom vlastnom jazyku. Je samozrejmé, že porovnávali posolstvá a rozprávania Biblie so svojimi tradíciami. Jeden muž z tohto kmeňa o tom rozpráva.
„Máme svoje vlastné legendy o tom, odkiaľ prichádzame. Keď som potom počul Božiu verziu o tom, ako sa všetko začalo Adamom a Evou, nemohol som tomu najskôr uveriť. Myslel som si, že sú to jednoducho príbehy bieleho muža.
Ale čím viac som počul o celom príbehu medzi Bohom a človekom, tým mi bolo jasnejšie, že je pravdivý – tak som bol presvedčený. Naše tradície nám nikdy nedali nejakú nádej. Život končí v hrobe; a bol tu len nárek a zúfalstvo. Božie správy nás ale prevádzajú cez hrob ďalej. Tam pri Kristovi na nás čaká nepredstaviteľná sláva; a tiež tam opäť uvidíme svojich príbuzných. Božie rozprávanie nám dalo nádej!“
„Preto pamätajte, že vy, kedysi... ste boli v tom čase bez Krista... nemajúci nádeje a bez Boha na svete. Teraz ale, v Kristovi Ježišovi, vy, ktorí ste boli kedysi ďalekí, stali ste sa blízkymi skrze krv Kristovu“ (Efezanom 2,11‒13).
„Skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, aby vaša viera a vaša nádej bola na Boha“ (1. Petrov 1,21).
Denné čítanie Biblie.
krásne: nadarmo sa nehovorí,že v jednoduchosti je krása
taká milá kniha: Vieš, aké si vzácne, dievčatko?
A povedal: ...Či si azda jedol zo stromu, o ktorom som ti prikázal, aby si nejedol z neho? A človek povedal: Žena, ktorú si dal, aby bola pri mne, tá mi dala zo stromu, a jedol som. A Hospodin Boh riekol žene: Čo si to urobila?! A žena povedala: Had ma zviedol a jedla som.1.Moj.3,11‒13
Nielen vzťah k Bohu je zničený hriechom, ale aj vzájomný vzťah medzi mužom a ženou.
Boh sa pýta: „Či si azda jedol?“ a muž okamžite odpovedá: ja som nevinný – to moja žena! Áno, kvôli tomu dokonca vyčíta Bohu: „Žena, ktorú si (ty) dal...“ Ako keby Boh mal vinu na tej veci! Žena je rovnako hneď pripravená povedať: nie, ja nie som vinná – lež had! Zarážajúce, všakže? Nikto nie je sám osebe vinný, vždy sú to tí druhí. A obaja to vedia hneď, bez toho, aby na to mali príklad a bez cvičenia: zvaľovať vinu na druhých, nachádzať výhovorky, navzájom si robiť výčitky.
Aj malé deti to hneď vedia: „To som nebol ja, ale...“ A dospelí? Ako často si ani oni nepriznajú svoju vinu! Vinný je manžel, priateľ, rodičia, rodina, sociálne prostredie, vedúci – všetci, len nie ja sám!
Ale až vtedy, keď človek spozná, že je vinný, sa začína účinné očistenie od viny a jej odstránenie. Až potom je možné odpustenie: Božie odpustenie a odpustenie medzi ľuďmi. Až vtedy, keď niekto prizná: „Zhrešil som!“ je tu nádej a pomoc. Lebo Boh chce, aby sa ľudia opäť uzdravili..., aby bol zase obnovený vzťah k Nemu..., aby tu boli napravené medziľudské vzťahy. Pre toto musel zomrieť Ježiš Kristus! A preto tu sú už bezprostredne po páde do hriechu odkazy na Ježišovo dielo vykúpenia na golgotskom kríži.
DGS, 18. 02. 2020
Denné čítanie Biblie: 2. Mojžišova 28:15-30 · Lukáš 11:29-42
Na piatkový večer odporúčam skvelý film:
Vykúpená láska ♥️
Prerobená pesnička z roku 1986
Dobrá stránka: vzťahy deti - rodičia
🤗
https://radio7.sk/archiv/psychologicka-poradna/
Boh dal človeku dve uši a jedny ústa, aby viac počúval a menej hovoril.
Boha hnevajú naše pády, ľudí zas naše klady.
Keď pustíš vtáčika, môžeš ho zas chytiť. No nikdy nevrátiš späť slovo, ktoré vypovieš.
(židovské príslovia)
Odpustenie, spravodlivosť
Tak dobre sa na nich pozerá
Keď sa orol dožije 40 rokov, jeho pazúry sú príliš dlhé a zahnuté, čo mu bráni chytiť si korisť. Zobák orla je príliš dlhý a zakrivený, takže nemôže prijímať potravu. Perie na prsiach a krídlach zhustne a je ťažké, čo mu znemožňuje lietať. A orol si musí vybrať: smrť alebo bolestivá regenerácia.
Zaletí teda do svojho hniezda, ktoré sa nachádza na vrchole hory, a tam svoj zobák dlhú dobu otĺka o skalu až kým sa nezlomí a neodpadne mu. Potom čaká, kým mu nenarastie nový zobák, s ktorým si vydrapí pazúry. Keď mu narastú nové pazúry, vyšklbe si nimi perie na hrudi a krídlach. Následne, po 5 mesiacoch bolesti a trápenia je orol s novým zobákom, pazúrmi a perím ako znovuzrodený a môže žiť ďalších 30 rokov …
V našom živote sa musíme často meniť. Niekedy sú tieto zmeny sprevádzané bolesťou, strachom a pochybnosťami. Spomienky a zvyky z minulosti odchádzajú a zanechávajú nové miesto.
Oslobodenie od hriechov minulosti umožňuje žiť a užívať si súčasnosť a byť pripravený na budúcnosť!
Ligotajuce sa hviezdy sú najkrajšie v tme.
Ten, ktorý uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich rany; ten, ktorý počíta počet hviezd, ich všetky volá menom.
Oznámil ti, človeče, čo je dobré.
Žalm 147,3.4; Micheáš 6,8
Keď ešte neboli moderné navigačné systémy, zohrávala – keď bolo potrebné plaviť sa po mori na veľké vzdialenosti – astronomická navigácia veľmi významnú úlohu. Pri tejto „nebeskej navigácii“ sa orientovali cez deň podľa slnka a v noci predovšetkým podľa určitých stálic. Tieto hviezdy majú – ak sa pozeráme na ne zo zeme – taký zanedbateľný vlastný pohyb, že sú vynikajúcim spôsobom vhodné ako pevný oporný bod pre orientáciu.
Tak je to aj v eticko‒mravnej oblasti. Aj tam sú pevné body. Neurčujeme ich my, ale sú určené Bohom.
Ak má byť naša životná cesta úspešná, musíme sa orientovať podľa týchto Bohom daných pevných bodov. Nájdeme ich podrobne ukázané v Jeho knihe, v Biblii.
Žiadny navigátor by sa nespoľahol na svoj cit alebo na svoju životnú skúsenosť, či na väčšinový názor cestujúcich. Loď by nedošla do miesta svojho cieľa.
Rovnako tak je to aj s nami: ten, kto sa v živote riadi vlastnými predstavami alebo názormi druhých a nechce dbať na to, čo hovorí Boh, mieri do nešťastia. „Rany“ a „zlomené srdce“ sú následkom. Ale ten všemohúci Boh, ktorý stvoril hviezdy a ktorý nám dal Svoje prikázania, nás miluje. Chce nás „uzdraviť a obviazať“, keď sme stratili orientáciu a stroskotali. Preto sa musíme k Nemu obrátiť.
„Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste: Budem kráčať v tvojej pravde“ (Žalm 86,11).
Denné čítanie Biblie
Jeden z citátov prorockej knihy Zjavenia Jana napísaný pred 2000 rokmi varuje:
"A pôsobí to, aby všetkým, malým i veľkým, bohatým i chudobným, slobodným i sluhom dali ryté znamenie na ich pravú ruku alebo na ich čelo,
a aby nikto nemohol ani kúpiť ani predať iba ten, kto má znamenie alebo meno šelmy alebo počet jej mena.
Tu je múdrosť. Kto má um, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. A jej číslo je šesťsto šesťdesiatšesť."
Majte pekný deň 🥀
Vianoce nám neskončili
Nakloňme ucho k zvesti nevídanej
a dolujme v jej hlbinách!
Nájdeme Poklad neslýchaný ,
čo úsmev srdcu a nádej duši dáva!
Raz zanecháme statky sveta
i milých svojich, priateľov...
No Poklad viery pôjde s nami!
On našou jedinou nádejou!
Snívam o čase vytúženom.
Budem pred Kráľom tíško stáť
či sa mi duša roztancuje
v nevýslovnom šťastí ?
A čo ak smelo vyslovím
vopred pripravenú reč:
„Pane môj, pozri, hľa,
Tvoj chrám v srdci mojom!
Ty si ho vo mne vystavil,
keď si ma našiel v bahne vín,
a srdce moje, žiaľom zranené,
začalo spievať v nevýslovnom šťastí:
„Pán Boh je Láska, Syna nám dal,
som Tvojou navždy, Ty si môj Kráľ...“
Snívam o čase vytúženom!
Možno sa nežne dotkneš mojej dlane
rukou klincami prebitou
a ja budem vedieť v nevýslovnom šťastí,
že Ty si môj Otecko a že je to navždy
a nič ma neodlúči od Tvojej lásky.
Koľká to radosť, milovaní!
V jasliach nám narodil sa Kráľ,
my sme ovečky Jeho pastvy,
veď On prvý si nás zamiloval!
Nuž zaspievajme Bohu pieseň,
nech počuje ju celý svet,
že v Dieťati Vianoc prišiel k nám
Boží Syn, Ježiš, Spasiteľ,
že väčšej lásky v svete niet!
Že Vianoce nám neskončili,
bo tí, čo v srdci nosia Pána,
žijú dobroty Božej čas každý deň,
a to je fakt tá najskvelejšia správa!
„Som totiž presvedčený, že nič a nikto nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ ( Rim.8,38-39)
Sláva Bohu Otcu, Synu, Duchu Svätému!
O čom sú Vianoce
