Vzdy, ked mam chut ponadavat na zdravotnictvo si spomeniem, ze bez liekov, bez lekarov, by nasa rodina vyzerala uplne inak... Max by zomrel 2,5 rocny na silnu anginu, kde ho v akutnom stave brali do nemocnice dehydrovaneho, s 40kami horuckami dalsich 5 dni na silnych antibiotikach. Benjamin by neprezil svoj vlastny porod, zauzleny, modry, bez oziev. A ak by aj prezil, v 1,5 roku by bol byval ohluchol, vzhladom na silny obojstranny zapal usi. Rosalie, ktora nam po porode ani nedychala by tu dnes tiez nebola a ja by som vykrvacala, nebyt operacie v hodine dvanastej. Kde by bola nasa rodina? Bol by tu len manzel a Saska a oci pre plac. Som lekarom neskutocne vdacna. Nie, nemaju vzdy dobru naladu a casto clovek caka v cakarni a nadava, nie je vzdy vsade to najlepsie vybavenie, ale ked ich treba, tak tam SU. Snazte sa prosim vidiet aj pozitiva toho, co mame a nielen negativa, casto sa to zle cita, co je vsetko tak "otrasne".