• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
annag
20. jan 2011
Ahojte, rodinné povinnosti mi neumožnili pár týždňov odpovedať na otázky :pensive: , ktorých sa za ten čas veľmi veľa nazbieralo a teraz už nie som schopná na to množstvo odpovedať, navyše sa už zrejme i kadečo medzitým zmenilo. Preto Vás prosím, ak máte
Zobraz celú správu
annag
6. sep 2010 vybrali sme

Aj dnešné ženy chcú rodiť a dojčiť svoje deti. Žijeme v treťom tisícročí, no stále privádzame na svet deti rovnakým spôsobom, stále sme cicavce. Moderný človek sa síce pokúša posledné desaťročia umelo zasahovať do tohto procesu, no len veľmi nedokonale. Najlepším inkubátorom zostáva maternica , najlepšou výživou dojčenie , najlepšou postieľkou mamičkina náruč.

Prečo by matka mala dojčiť? Pretože jej dieťa má právo dojčiť sa. Pretože dojčenie je prirodzené a jednoduché. Dáva mamičke voľnosť a slobodu napriek tomu, že má ešte nesamostatné bábätko. Dojčiť sa dá kdekoľvek a kedykoľvek, na prechádzke lesom, v kútiku kaviarne či na lavičke v parku.  Nie je nič jednoduchšie ako cestovať s plne dojčeným bábätkom. Mliečko je vždy okamžite k dispozícii, má správnu teplotu, je hygienické a zadarmo. Dojčiaca matka sa nemusí obmedzovať vo svojom životnom štýle. Môže jesť všetko čo jej chutí. Deti zvyčajne veľmi dobre tolerujú stravu mamičky. Čím pestrejší jedálniček mamička má, tým viac budú bábätku chutiť príkrmy. Vôňa a chuť ponúkaných jedál mu už budú dávno známe. Môže bez obmedzenia športovať, formovať si postavu, starať sa o svoje telo.  

V období finančnej krízy a uponáhľaného spôsobu života je dojčenie o to viac dôležité. Pretože dojčenie znižuje stres u matky i u bábätka a tým pozitívne vplýva na ich fyzické i psychické zdravie. Tvrdí sa, že  matka, ktorá prežíva nejaké ťažké obdobie musí “stratiť” mlieko. Že matka, ktorá má “oslabenú imunitu” nedokáže tvoriť mlieko. Nie je to pravda, matky v koncentračných táboroch, vo vojnách, matky z hladujúcich oblastí sveta dokážu svoje deti dojčiť a vyprodukovať nutrične hodnotné mlieko.  Choroby neobchádzajú ani dojčiace mamičky, no je v skutočnosti len vemi málo ochorení, ktoré s dojčením nie sú zlúčiteľné. Lekári ústretoví voči dojčenie dokážu nájsť takmer vždy vhodné lieky. V dnešnom svete kultu umelej výživy je neustále spochybňovaná schopnosť matiek dojčiť, spochybňuje sa kvalita materského mlieka, ktoré  organizmus vytvára pre ich deti.

Materské mlieko sa státisíce rokov vyvíjalo pre potreby ľudského mláďaťa. Vznikol z neho dokonalý koktail živín, minerálov, vitamínov aj obranných látok. Bábätku chutí, dokáže ho dokonale stráviť, umožňuje mu rásť. Vďaka kontaktu pusy bábätka s bradavkou sa v priebehu niekoľkých hodín v mlieku vytvárajú protilátky na mikroorganizmy v okolí matky. Bábätko vždy pije mliečko ušité presne na mieru. Neustále sa prispôsobuje jeho vnútorným potrebám. Umelé mlieko je unifikované pre každé bábätko, nedokáže sa prispôsobiť v danej chvíli potrebám konkrétneho dieťatka. Stále v ňom chýba množstvo dôležitých látok. Obsahuje cudzorodú kravskú bielkovinu, ktorá je silný alergén a je veľmi ťažko stráviteľná. Preto by sme s umelým mliekom mali zaobchádzať ako s liečivom, ktoré má svoje vedľajšie účinky, podávať ho len výnimočne a dočasne .  

V roku 1981 bol prijatý Medzinárodný kódex marketingových náhrad materského mlieka. V jednom bode zakazuje výrobcom vydávať texty naznačujúce, že dojčenie môže byť zložité a dieťa môže vyžadovať dokrmovanie umelým mliekom. Kŕmenie z fľaše je intervenčný, neprirodzený spôsob výživy . Každých 30 sekúnd na svete umrie bábätko, pretože bolo kŕmené fľašou a umelé mlieko bolo kontaminované. Každý rok umrie v chudobných krajinách 1.500.000 detí, pretože neboli dojčené. (zdroj UNICEF) . Kŕmenie z fľaše umelým mliekom nie je náročné? Je oveľa ťažšie a náročnejšie. Matka nemôže reagovať na prvé náznaky hladu, musí sterilizovať fľaše a cumle,  ohrievať vodu a namiešať umelú výživu. Jej dieťa zatiaľ musí čakať, plakať, naučiť sa zvládať samotu. Musí sa uspokojovať umelou náhradou prsníka. Dojčenie i predčasne narodeného dieťaťa sa spája s menšou desaturáciou kyslíka než kŕmenie z fľaše. Už predčasniatko môže pri prechode z výživy žalúdočnou sondou prejsť priamo na dojčenie.  

Práve potreba dokrmovať istý čas bábätko a nedostatočný váhový prírastok spojený s množstvom chýb pri dojčení sú zneužívané producentami umelých výživ, fľaší a cumľov. Isteže, vzácne sa objavia i mamičky, ktoré z nejakej príčiny nedokážu vyprodukovať dosť mlieka pre svoje bábätko. Môže sa to stať napr. adoptívnym matkám, matkám s nevyvinutými prsnými žľazami. A potom sú tu matky, ktoré dokážu produkovať dostatok mliečka, no pre umelé zásahy, nesprávne postupy a nesprávnu pomoc sa ich laktácia dobre nerozvinie a bábätko neprospieva. Žiadna správna poradkyňa či lekárka  netúži bábätko vyhladovať a nebráni sa dokrmovaniu, ak je to ozaj nutné. Ale dojčenie nie je len kŕmenie. My dokážeme bábätko dokrmovať priamo na prsníku pomocou cievky. Bábätku i mamičke tak zabezpečíme všetky výhody dojčenia. Zároveň bábätku zabezpečíme dostatočný prísun živín, ktorý mu prúdi zo zásobníka cez cievku v puse. Bábätko neprestáva prijímať materské mlieko, dojčením a blízkym kontaktom má zabezpečené optimálne podmienky na jeho rast, vývoj, upevňuje si väzbu s mamičkou.  Matka takisto nestráca výhody dojčenia, či už zo zdravotného alebo psychologického hľadiska. A čo je podstatné, dokrmovanie na prsníku zvyšuje produkciu materského mlieka. Na rozdiel od kŕmenia fľašou.  Videli ste na škatuli s umelým mliekom odporúčanie dokrmovať bábätko pomocou cievky? Asi nie. Cievka totiž stojí cca 1 €. Fľaša viacnásobne viac. K tomu sa nabaľujú rôzne cumle, ohrievače fliaš atd. A čo je dôležité – potreba príjmu umelého mlieka sa jeho podávaním z fľaše neustále zvyšuje až na 100%. Na rozdiel od dokrmovania na prsníku, pri ktorom sa v priebehu pár dní  laktácia v drvivej väčšine prípadov  môže naplno rozbehnúť. Budú producenti takýto postup propagovať? Nebudú, veď by išli proti svojim záujmom – predávať viac. Ak by výrobcovia odporúčali upraviť prisatie a dokrmovať cievkou, umelé mlieko by ozaj zostalo v polohe ” lieku”. Tak ako to bolo pôvodne s umelou výživou zamýšľané. Zachrániť vo vzácnych prípadoch život, lebo materské mlieko nie je k dispozícii. Bolo by užívané dočasne, po nevyhnutný čas. Pretože najneskôr po prechode na tuhé príkrmy by už bábätko mohlo byť naplno dojčené a popritom i prikrmované zeleninou, ovocím či mäsom. Dojčenie by pokračovalo tak dlho, ako by to mamičke a bábätku vyhovovalo.  

Dojčenie skutočne nie je len kŕmenie, dáva bábätku i mamičke oveľa viac. Základné potreby bábätka sú zasýtiť hlad, byť v teple a bezpečí. Toto všetko nájde v náručí mamičky, na prsníku. Niekedy sa dojčí krátko od smädu, inokedy dlhšie od hladu. Chce sa dlho dojčiť, pretože sa cíti preťažené, opustené alebo mu je zima. Preto sa niekedy dojčí každú hodinu a inokedy každé 4 hodiny. Bábätko vie, že na prsníku dostane všetko, čo potrebuje. Cíti, že je mamičkou prijímané, že ho neodmieta. Dostáva jej lásku a pozornosť. Dojčenie je liek na každú boliestku. Na boľavé kolienko, na udretú hlávku, na veľkú krivdu , čo sa mu prihodila. Matka , ktorá je v tesnom fyzickom kontakte s bábätkom, reaguje na jeho potreby včas,  vie ich ľahšie rozpoznať a uspokojiť. Dojčenie ju napĺňa. Je hrdá, že dokáže živiť svoje dieťa vlastným mliečkom. Rozumie svojmu dieťatku i keď nerozpráva.

Po kŕmení sa bábätko vďaka dojčeniu nerušene prenesie do ríše snov. Bez plaču a nekonečných hodín neúspešného uspávania.  Dieťatko, ktoré leží samé v postieľke  s cumlíkom v puse, netuší, že mamička je len vedľa. Má pocit, že odišla navždy. Cíti sa odmietnuté, opustené a ohrozené. Nervózne saje cumeľ i celé hodiny len aby potlačilo nahromadený stres. Je nespokojné, plačom volá o pomoc. Dojčiaca matka dokáže rýchlejšie reflektovať na potreby svojho bábätka. Zvyčajne zasahuje okamžite pri prvých náznakoch nespokojnosti – ponúkne prsník, vezme na ruky a bábätko, hoci i plače, vie, že na jeho volanie príde odozva. Bábätko, ktoré sa od malička nedojčí  si možno ľahšie zvyká na samotu, pretože už útleho detstva je viac osamotené, čo sa možno javí ako zdravá samostatnosť . Ale: ak naraz vypije veľkú dávku mlieka, zaspí na dlhú dobu a nevládze ani protestovať, lebo má plné bruško. Jeho organizmus  sa musí naplno sústrediť na trávenie. Ak pozná cumeľ, upokojuje sa ním namiesto toho, aby sa upokojovalo na prsníku a v náručí mamky. Alebo ak ho kolíše lehátko na motorček namiesto mamičky . Alebo ak viackrát absolvovalo metódu vyplakania a odozva neprišla a už rezignovalo. Nedojčené bábätko sa  možno ľahšie odcudzí , nie osamostatní.  


Okamihom pôrodu sú prsia matky pripravené dojčiť, prvé mliečko sa v nich začalo tvoriť už dávno pred pôrodom. Je fascinujúce sledovať, ako sa novorodeniatko nahé bez pomoci inštinktívne doplazí po hrudi mamičky až k prsníku a nájde si bradavku. Ak sa tento proces nenaruší, v priebehu 1- 2  hodín od pôrodu dôjde k samoprisatiu bábätka na prsník.  Bábätko sa začne samé dojčiť. Pohyb bábätka, masáž prsníka rúčkami bábätka pred prisatím vyvoláva u mamičky oxytocínové impulzy, bábätku po prisatí dobre tečie mliečko – tekuté zlato nazývané kolostrum. Zvýšenie hladiny oxytocínu rozšíri kožné cievy na hrudníku, čím mamička prenáša teplo na svoje dieťa a stáva sa tak živým inkubátorom. Uvoľnený oxytocín, nazývaný i hormón lásky,  prechádza i do centrálnej nervovej sústavy matky, čo ovplyvňuje jej vzťah k bábätku. Vyvoláva v nej pravú nekonečnú materinskú lásku, pevné puto k bábätku, láskyplné materské správanie. Nikdy v živote sa v žene neuvoľní toľko oxytocínu než tesne po pôrode.  Matka, ktorá zažila prirodzený pôrod a po pôrode zažila samoprisatie bábätka, si dokáže už v prvých hodinách vytvoriť takú silnú väzbu s bábätkom a tak pevne sa utvrdiť v role matky, že otázka dojčiť – nedojčiť sa v nej nezrodí. Matka, ktorej bude umožnené prvé hodiny tráviť so svojím bábätkom najmä  kontaktom “koža na kožu”, sa bude cítiť kompetentná živiť a starať sa o bábätko tak,ako jej to hovorí materinský inštinkt. Bude chcieť podvedome dávať bábätku pocit bezpečia, zasýtiť hlad a cítiť ho živé a teplé. A ak sa aj vďaka nesprávnym zásahom vyskytnú problémy, bude pravdepodobne vyvíjať snahu prekonať ich. Pretože ony sa prekonať dajú, najmä ak má kvalifikovanú pomoc.


Žijeme v nedokonalom svete plnom nedokonalých ľudí. S dojčením je spojené množstvo mýtov.  Jeden z nich je, že dojčenie je bez príčiny niekedy ťažké, bolestivé. že mamička môže len tak stratiť mlieko. Otázka dojčenia bola vždy otázka života a smrti. Aj preto má žena dva prsníky. Ak jeden nefunguje, nahradí ho naplno druhý prsník. Jeden prsník dokáže tvoriť dostatok mlieka pre jedno ba i dve deti. Prečo teda tak veľa mamičiek neúspešne dojčí? Pretože sa počas alebo po pôrode nevhodne zasiahlo.  

Pokiaľ počas tretej doby pôrodnej môže mať mamička nahé bábätko na svojej hrudi, vylúči dostatok oxytocínu i na bezpečné porodenie placenty.  Syntetický oxytocín, ktorý sa pri pôrode často neuvážene a rutine podáva vnútrožilovo, nepreniká do mozgu. Pôsobí iba na sťahy maternice. Blokuje jeho prirodzené a veľmi dôležité  uvoľňovanie. Prvý umelý zásah, ktorý dokáže negatívne ovplyvniť dojčenie a život s bábätkom je na svete.  

Umelým zásahom do dojčenia je i zdanlivo nevinný cumlík, ktorý mamičky berú ako povinnú súčasť výbavičky. Mamičky netušia, že práve on má na svedomí často predčasné ukončenie dojčenia. Stojí za boľavými bradavkami,  hryzením bábätka keď mu rastú zúbky, ale i za typickým dojčeneckým štrajkom, keď bábätko niekoľko hodín či dní tvrdohlavo odmieta prsník. Jedna jediná skúsenosť s cumľom môže oslabiť pristie bábätka. Už nebude otvárať pusu doširoka tak, aby uchopilo čo najväčšiu časť dvorca. A tu máme ďalší mýtus o tvare bradaviek.   Mliečko do pusy nasáva bábätko stláčaním dvorca prsníka. Bradavkou mliečko len vyteká. Bábätko sa dokáže prisať na prsník s akýmkoľvek tvarom bradavky bez použitia klobúčikov. Na tvare bradavky, či je plochá alebo vpáčená vôbec nezáleží. Základom úspešného dojčenia je správne prisatie. Hovorí sa, že  najmä spočiatku musí dojčenie bolieť. Nie je to pravda. Správe prisaté bábätko môže byť na prsníku i celé hodiny a bradavky bolieť nebudú.  

Používanie umelých náhrad bradavky oslabuje správne prisávanie sa bábätka a snáď najviac ovplyvňuje úspešnosť dlhodobého dojčenia.  Pre mamičku je medvedia služba, ak ju necháme po pôrode samú oddychovať a bábätko jej vezmeme na noc či aj na celý deň preč. Namiesto toho, aby sme jej bábätko položili na holú hruď, vďaka čomu by sa oveľa rýchlejšie zotavila a bábätko sa dojčilo na požiadanie a tým si vytváralo a pilo dostatok mliečka.

Súčasnou praxou je potláčanie príznakov , nie odstraňovanie príčin. Nevie sa prisať na prsník? Skúsime klobúčiky namiesto toho, aby sme bábätko učili správne sa prisať a mamičku správne bábätko na prsník prikladať.  Má žltačku? Vezmeme ho pod lampu namiesto toho, aby sme bábätku umožnili prijímať veľa mliečka efektívnym dojčením na požiadanie.  Bolí bruško? Nasadíme liek na koliku namiesto toho,aby sme mamičku naučili ako prsník dobre vyprázdniť. Grcká? Zahustíme mliečko, nariadime predlžovať intervaly. Namiesto toho, aby sme mamičku upokojili a naučili ju šetrne s bábätkom manipulovať. Nepriberá? Nariadime dokrmovať fľašou namiesto toho, aby sme mamičku naučili efektívne dojčiť. Horúčky, zápaly prsníkov či vyčerpanosť z dojčenia sú následok intervencií a nesprávnych rutinných  postupov,  ktoré sa pri dojčení udiali.  


Mnohé mamičky povedia, však mne to fungovalo, dávala som fľašu i cumlík a dojčila som rok. Mamičiek, ktorým sa to nepodarilo je oveľa viac. V roku 2008 bolo na Slovensku v 3 mesiacoch dojčených 61,9% detí, v polroku už len 41,1 % detí. 6 mesiacov  nie je koniec dojčenia, je to len prvý míľnik na ceste dlhodobým dojčením. Prikrmovaním nenahrádzame dojčenie, len k nemu pripájame nové jedlá či neskôr i trochu tekutín. WHO odporúča v dojčení pokračovať popri zavádzaní príkrmov do 2 rokov, a potom tak dlho ako to mamičke i bábätku vyhovuje.  Dieťa má právo byť dojčené až kým sa samé dobrovoľne neodstaví. Dobrovoľne sa bábätko odstaví najskôr v druhom roku života. V druhom roku mu rýchlo rastie mozog a materské mlieko obsahuje práve v druhom roku faktory, ktoré rastu mozgu napomáhajú. Materské mlieko prispieva po prvom roku významne k výžive dieťaťa, niektoré imunitné faktory v materskom mlieku sú v druhom roku života prítomné vo vyšších dávkach než v prvom roku, pretože vtedy sú deti vystavené väčšiemu množstvu infekcií.


Ak dojčenie bolí a “ničí” mamičku až do takej miery, že kŕmenie z fľaše považuje za menšie zlo, resp. za oveľa výhodnejšie pre seba i dieťa, je to chyba a rozhodne to tak nemá byť. Je to tým, že mamička nedostala najmä od začiatku kvalifikovanú pomoc.  Mamička i bábätko sú tak svojím spôsobom okradnutí o krásnu a dôležitú súčasť ich života. Aby sa tak nedialo, matka by sa mala už v tehotenstve pripraviť na dojčenie. V súčasnosti sa neustále rozširuje sieť certifikovaných poradkýň pri dojčení o.z. Mamila, ktoré pomáhajú mamičkám v predpôrodoných kurzoch i neskôr pri dojčení. Je fajn vybrať si pôrodnicu i podľa toho, aká starostlivosť o bábätko bude matke umožnená. Najlepšie podmienky sú v BFHI nemocniciach (Nemocnice priateľské deťom). No nič nenahradí kvalitnú prípravu. Dobre informovaná matka bude vedieť čo má očakávať a o čo má pri a po pôrode žiadať. Zdravé dieťatko  má právo byť s mamičkou od narodenia non stop. Nepotrebuje samostatnú postieľku, v posteli (i nemocničnej) pri mamičke mu je najlepšie.

Ľudské mláďa potrebuje takmer neustálu prítomnosť matky. Len vtedy bude ozaj spokojné. Potrebuje sa dojčiť, nosiť v náručí, spať s ňou v spoločnej posteli. Normou je dojčenie. A ak sa bábätko nedojčí, aj tak má právo správať sa ako dojčené bábätko.  


Čítaj celý článok
annag
10. sep 2009 vybrali sme
Dojčenie II. 18 fotiek
annag
22. jan 2009 vybrali sme
Dojčenie 50 fotiek
annag
24. nov 2008
A je nás o jedného viac 2 fotky