Nedávno ma v rozhovore zaskočila kamarátka s jedným dieťaťom, ktorú som stretla.
Nevideli sme sa nejaký čas a tak nasledovala štandardná otázka: "Ako sa máš?"
Úprimne poviem, čakala som čokoľvek, no nie asi 20 minútovú vlnu sťažností o tom, aké je materstvo ťažké, ako to nezvláda, ako malý už rok v noci vstáva 3x na kŕmenie, ako jej chýba spánok, aká je unavená, ako nemá čas na seba, na manžela, ako jej prsia vyzerajú po dojčení, že nemá čas cvičiť a zhodiť ešte stále popôrodné kilá...
...s pochopením v tvári som sa na ňu usmievala a v duchu si hovorila ´ja viem, áno, aj u nás tak...´😉
Zarazilo ma však, keď svoj monológ ukončila ráznymi slovami: "... ak by som vedela, čo ma čaká, v živote nechcem deti! Ty hej?"
Rozhovor však prerušil Viktor, ktorý práve buchol do Ester a tá začala na zemi plakať.
Na odpoveď neprišiel čas.
...
Večer som spolu s manželom uložila deti spať, poupratovala asi tridsiatykrát za ten deň všetky hračky, vyložila umývačku, roztriedila prádlo a išla sa osprchovať.
Relax v sprche bol tým správnym časom na premýšľanie. 🙂

... skončila som vysokú školu, mohla som ísť učiť, no nevidela som sa v tom... o trochu neskôr mi cestu skrížila láska k cvičeniu. Bola som odhodlaná dotiahnuť to na pódium. "Bude zo mňa fitnesska!" hovorila som si. Tá predstava ma napĺňala.🙂
Teda až do momentu, než som pár fitnessiek stretla počas môjho trénerského kurzu a než som sa dozvedela aké úskalia táto fitness cesta so sebou prináša.
Nešlo o drinu, o každodenné cvičenie, o odriekanie, o rátanie kalórii... išlo o stratený menštruačný cyklus, o problémy s otehotnením... o veci, o ktorých sa vo fitness svete nehovorí.
Pre mňa to bol kľúčový moment rozhodovania sa, čo ďalej.
Predsa som vždy chcela rodinu. Veľkú rodinu. Pár rokov niekde na výslní fitnessu mi za to rozhodne nestojí...
...
Mám dve zdravé, krásne a šikovné deti.❤
Kým jedno spí celú noc, druhé ešte stále niekoľkokrát vstane na kŕmenie.
Bývajú chorí a ja s nimi.
Občas si robia zle a občas sa nevedia od seba odtrhnúť.
Niekedy bývam plná energie a niekedy ráno pozdravím najskôr kávovar.☕
Niekedy sa mi s deťmi nechce ísť von a nechám im zapnutú telku, aby som si ľahla na gauč s nimi a pozerala na tú istú rozprávku XYkrát.
Niekedy si zacvičím a niekedy som rada, že proste sedím...
Niekedy si s manželom vieme naplánovať aj sex a niekedy si ho naplánujeme a proste zaspíme, než sa do niečoho pustíme. A niekedy neplánujeme a zaspíme aj tak... 😅
A o tom je materstvo...
Nebyť mamou, nikdy nezistím:
- koľko "superschopností" mám,
- že káva zohriata v mikrovlnke nie je až taká zlá,
- že chrumkami sa najlepšie ´maľuje´ po telke, dlážke, okne a gauči,
- že najlepšia hádka je hádka typu: "Ľúbim ťa, Viktor!" - "Nie, ja ťa ľúbim viac, maminka!"
- a že krajšie ako diplomy a trofeje z nejakej fitness súťaže sú deťmi vyrobené výkresy či pavúčik z gaštanu.❤
Byť mamou mi prinieslo znovuobjavenie lásky k písaniu tohto blogu, prácu ambasádorky pre #zopadesign a kopec iných veľmi dôležitých vecí, ktoré by som nikdy za nič nevymenila.
Takže na záver už len odpoveď na spomínanú otázku... Áno, ak by som vedela, čo ma v živote čaká, tak chcem mať ešte aspoň ďalšie tri deti. Pokojne. ❤



Krásne si to napísala.... Rovnako to cítim 🤗