naša Rebecca už krásne zaspáva sama ... tak sme to dokázali 😀
Zo začiatku som ostávala pri nej, ale som s ňou nekomunikovala, len som sa pozerala a čakala, prípadne chytila za rúčku, ked sa veľmi kekešila, aby sa nevrtela. Potom som začala robiť tak, že som ju uložila, dala pusinku, cumlík / ktorý v momente vypľuje, lebo sa ešte 5 min. sama so sebou rozpráva 😀) a odišla som. Prvé dni aj plakala, tak som sa vrátila a dala zase pusinku, aby si nemyslela, že neprídem alebo tam nie som, aby mala istotu a zase som odišla. No a po pár dňoch plakať prestala....ja neviem, či som to robila správne, ale zabralo to. Treba len trpezlivosť a neustúpiť a podľa mňa nenechať dlho plakať, lebo potom sa dieťatko cíti opustené. Ak by bolo treba aj 100x by som prišla, dala pusinku, pohladkala a odišla...nie som zástanca toho, že dieťa sa má nechať vyplakať, podľa mňa to nie je správne.
prezrad ako? 🙂