Pred 9 rokmi nám v IT firme, kde som pracovala, oznámili, že servis sa bude presúvať do Indie a náš slovenský tím časom zanikne. Bolo zaujímavé sledovať reakie svojich kolegov a samozrejme aj svoju vlastnú reakciu na túto správu 🙂 (priznám sa, že mi vtedy do smiechu moc nebolo)
Niekto to vzal úplne v pohode a ako príležitosť popozerať sa po inej, lepšej práci. Iní sa dlhšie preberali zo šoku z nečakanej info, alebo sa aj báli. Niekto to silne prežíval, niekto sa zdal byť v pohode (minimálne navonok)..
Vtedy som si naplno uvedomila, ako subjektívne ľudia vnímajú vonkajší svet (všetci akoby sme žili vo svojom vlastnom vesmíre).

Príde k nám neutrálna informácia (možno sa vám to nechce veriť, ale ukončenie pracovného pomeru je naozaj neutrálna info) a naša reakcia nesie so sebou emočný náboj, ktorý korešponduje s naším vnútrom. Výskumy ukazujú, že až 90-95% ľudských činností (vrátane myšlienok a emócií) vychádza z podvedomia. A možno tušíte alebo viete, v akom období človek nasáva všetky emócie a slová rodičov, ich konanie, a atmosféru v rodine do seba (do svojho podvedomia) ako špongia bez hodnotenia, či je to pre neho prospešné alebo nie? Je to v období detstva do 6-7 rokov.
Toto obdobie (čiastočne sa ťahá až do puberty, vysvetlím v ďalšom článku) je taktiež charakteristické vytváraním obranných štruktúr, panciermi, ktoré sú reakciou na prežitú traumatickú udalosť a ovplyvňujú človeka aj v dospelosti. (Traumatická udalosť môže byť napr. odmietanie dieťaťa zo strany matky, keď nechce dojesť obed. "Ak to nedoješ, tak ťa už nebudem ľúbiť!")
Existuje viacero typov charakterových obranných štruktúr a postupne ich tu zľahka načrtnem. Pre každú typológiu je typická nielen myšlienková a emočná činnosť, ale aj stavba tela a posturika (postoj tela).

Prajem si, aby tento článok (a aj v budúcnosti ďalšie) pôsobil povzbudzujúco na tých ľudí, ktorí sa zamyšľajú, ako by sa dal život prežiť vedomejšie, radostnejšie, ľahšie.
Cieľom nie je kritizovať, posudzovať, naopak - láskyplne zvedomovať. Dúfam, že sa mi to podarí. ❤