Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
bienennest
6. dec 2016
217 

Koliky – čo robiť keď babätko plače?

Každá mamička sníva o usmiatom a štatnom bábätku, ktoré si z pôrodnice prinesie domov. Žiaľ nie každej mamičke sa tento sen splní a väčšinou je to nepríjemné prebudenie do reality, ked babätko namiesto spinkania neustále plače. O tom, aký je to obrovský nápor na nervy vie určite porozprávať každá mamička, ktorá si tým prešla.

Aj u mňa tomu nebolo inak. Pri prvom synovi začalo neustále plakanie po každom papaní už pár dní po narodení a žial napriek všetkým mojím snahám mu pomôcť som sa cítila úplne bezmocná. A tak som sa s dôverou obrátila na môjho detského lekára, nakoľko som si myslela, že kedže sa jedná o veľmi častý jav u bábätok, určite má množstvo tipov ako mu môžem pomôcť. Avšak toho som sa nedočkala. Lekár vyhlásil, že väčšina bábätok prichádza na svet s ešte nie úplne vyvinutým tráviacím traktom a tak to často potrvá pokiaľ sa bábätko asimiluje a zvykne si na materské mlieko. Takže mám čakať pokiaľ sa to samo od seba zlepší. To sa ľahko hovorí a ťažko uplatňuje, keď ten malý človiečik celé hodiny preplače.

A tak som začala zhromažďovať informácie o tom, čo môže pomôcť a tie potom na mojom synovi testovať. Okrem toho som spoznala vynikajúcu pôrodnú asistentku, ktorá sa starala už o tisícok bábätiek po pôrode (medzi inými aj o môjho manžela) a aj ona mi dala množstvo tipov. Tieto chcem posunúť ďalej, nakoľko veľká časť týchto rád mi vtedy zachránila nervy a pomohla v prvých týždňoch nášho „spolunažívania“ s mojím synčekom. Pri druhom synovy sa scenár zopakoval a tak som bola šťastná, že už viem, čo mám robiť.

Prečo majú detí koliky?

Veľmi dôležitá informácia na začiatok je, že pri väčšine bábätok existuje reálna príčina, prečo plačú (vzduch v brušku, prejedanie, nevyvinuté zažívanie, atď.), takže sa treba snažiť plač eliminovať ale treba si tiež uvedomiť, že väčšinou sa plač úplne ani zo všetkými radami odstrániť nepodarí.

Napriek tomu sa treba pokúsiť  skúsiť zistiť príčinu plakania. Ak dieťatko kope nožičkami a celým telíčkom sa napína, je to väčšinou znakom, že ho nadúva. Zistiť sa to dá ľahko tak, že bábätku chytíme nožičky a pritlačíme mu ich k brušku. Keď začne púšťať plyny, tak je to príčina plaču. Ak priveľa grcká môžu byť bolesti spôsobené prejedaním alebo refluxom. Plače dieťatko len v noci alebo aj cez deň? Má pravidelné odstupy medzi jedlami? Všetky tieto otázky si treba položiť pri hľadaní možnej príčiny. Niekedy však zostane príčina nejasná. Tuto aspoň zoznam najčastejších príčin kolík. 

Plynatosť

Plynatosť vznikne väčšinou hltavým papaním, prípadne v prých dňoch po narodení tiež chybami pri kojení (tak ako sa mama musí naučiť dieťa pri kojení správne priložiť, tak aj dieťatko sa musí najskôr naučiť správne papať). Na začiatku kojenia sa často stane, že je bábätko zle priložené (normálne musí vzniknúť doslova vákuum), tým sa nadýcha bábätko pomerne veľa vzduchu a to ho tlačí. Preto je dôležité aj kojené detí prikladať na odgrckanie a jemne ich pri tom pokopať po chrbátiku až pokiaľ sa im neuľaví.

Na uvoľnenie plynov mám výbornú skúsenosť s rektárnou rúrkou (dá sa kúpiť v lekárni), ktorá sa zasunie pri znakoch nadúvania do konečníka bábätka a plyn sa vypustí. Táto metóda by sa však nemala používať po každom papaní, inak vraj hrozí, že sa bábätko nenaučí regulovať si plyny samo.

Menej invazívna metóda je tlačenie nožičiek na bruško (vyvíjať len jemný tlak a zas uvoľniť, párkrát zopakovať). Toto môžete robiť vždy keď začne byť bábätko nepokojné.

Pri plynatosti tiež pomáha masáž bruška kruhovými pohybmi, najlepšie detským olejčekom. Tieto sa však odporúčajú až keď je chrasta na pupíku úplne zahojená. Príklad na masáž nájdete v tomto videu - https://www.youtube.com/watch?v=wCpH32mQDTg 

Prejedanie

Ďaľším dôvodom na plakanie môže byť prejedanie. Aj keď to znie komicky, ale nie každé dieťa vie prestať papať, keď je plné a tak konzumuje omnoho viac mliečka ako by malo. Tak aj môj druhý synček akoby nepoznal medze a vedel donekonečna papať, takže sa dalo ťažko zistiť, či je ešte hladný alebo nie. Pôrodná asistentka mi ho potom vážila pred a po jedení a keď videla, že pribral aj vyše 100g po jednom kojení tak sme vedeli, že sa prejedá.

Jednoznačným znakom prejedania je tiež, že sa bábätko po každom jedení pogrcká aj keď ste ho nechali odgrcnúť po papaní. Pritom sa myslí samozrejme veľké množstvo mliečka, nie malé množstvo, to je normálne. Pri mojom synovi som musela skoro zakaždým prezliecť celú postieľko nanovo. Takisto sú takéto bábätka nespokojné a plačlivé.

Či už pri nadúvaní alebo prejedaní je hlavná rada dodržiavať dostatočné odstupy medzi kojením. Minimálny odstup medzi kojením by mal byť 2 hodiny. To padne veľa mamičkám ťažko, nakoľko keď má dieťatko bolesti autoamticky sa pýta piť a to ho aj na chvíľku ukľudní, ale potom začne kolobeh plaču zas nanovo, kedže bábätko ešte vôbec nepretrávilo predchádzajúce jedlo. Takže mamičky musia byť silné a vydžať tie 2 hodiny a ten čas medzi tým skúsiť vyplniť dudlíkom.

Ortopedické problémy

Znie to skoro neuveriteľne ale už aj malé bábätka môžu mať rôzne blokády chrbtice, ktoré detský lekári považujú za neproblematické a tak vám o nich ani nepovedia, lebo väčšinou z ních detí vyrastú. Existuje len málo ortopédov, ktorí liečia už aj bábätka, ale kdo hľadá, ten nájde.

Môj syn prešiel cez ruky viacerým detským lekárom a všetci boli presvedčený, že je úplne v poriadku. Potom, ako sa mu grcanie po papaní stále zhoršovalo som dostala odporúčanie ísť s nim k ortopédovi, ktorý mi potvrdil, že jeho pánvové dno nebolo na správnom mieste a tak mu tlačilo na žalúdok (to žiadneho z predchádzajúcich lekárov nenapadlo). Povedal mi tiež, že voľakedy bolo zvykom hneď po pôrode chytiť dieťatko za nožičky a zavesiť ho dole hlavou čím sa narovnala chrbtica, ktorá sa počas pôrodu mohla rôznym smerom vykriviť. Kedže sa to prestalo vo väčšine nemocníc robiť, nemá núdzu o bábätka (pacientov) nakoľko veľká časť novonarodených trpí rôznymi blokádami chrbtice.

Takže ak aj dieťatko vyzerá úplne zdravo a príčina netypického správania (prílišné grcanie, otáčanie hlavičku len jedným smerom, a pod.) sa nenašla, oplatí sa skúsiť sa opýtať ortopéda na možné blokády chrbtice. Tieto nemusia byť natoľko okaté aby ich objavil detský lekár pri bežnej prehliadke.

Všeobecné rady

  • Mokré zábaly na bruško robia divy, stačí namočiť malý uteráčik do teplej vody a priložiť ho bábätku na bruško a potom ho dobre zabaliť do deky. Teplo treba nechať pôsobiť pár minút. Mokré zábaly sú omnoho efektívnejšie ako suché.
  • Takisto pomáha nepriamy tlak na bruško. Na to sa odporúča nosenie bábetka na predlaktí tak, aby toto tlačilo na bručko. Pri tom sa môže bábätko jemne pohojdávať, či poklepávať po chrbátiku.
  • Obrovskou pomocou sú tiež zavinovačky. Nepokojné bábätko treba vrátane ručičiek zavinúť a uložiť do postieľky. Je dôležité zavinovať aj ruky, nakoľko bábätka majú v prvých týždnoch často nečakané strhávanie ručičiek (je to normálne) čo ich potom vždy zobudí.
  • Monotónne pohyby (jemne pohojdávanie) či zvuky (ššš..) sú pre bábätko tiež upokojujúce. Takisto ako aj spev mamy.
  • Neodporúčam užívanie kvapiek proti nadúvaniu Sab Simplex, tieto totiž obsahujú cukor a ten podporuje nadúvanie čo je pri problémoch s trávením nežiadúce. Takisto som nepozorovala pri ich používaní zlepšenie.
  • Samozrejme treba pozorovať, či dieťa nereaguje na nejakú špecifickú látku, ktorú píjme z materského mlieka a túto potom vylúčiť z jedálnička. Najznámejšími potravinami, na ktoré môže dieťa v materskom mlieku zareagovať sú kapusta, cibuľa, cukor a mliečné výrobky z kravského mlieka. Najlepšie takúto potravinu na 2 dni vylúčiť z jedálnička a pozorovať, či to prinesie zlepšenie u bábätka. Hlavne cukor väčšina žien podceňuje, pritom je to jedna z najčstejších dôvodov nadúvania (aj u dospelých).
  • Čajík z fenikla sa odporúča piť kojacím mamičkám ale môže sa dať aj bábätku. Nemal by sa však podávať pravidlene nakoľko si naňho potom dieťa zvykne a prestane účinkovať.
  • A keď drobčekovi nieje dobre, chce v prvom rade blízskosť mamy. Veľa mamičiek sa obáva, že dieťa si na to zvykne, to je však v prvych 6 mesiacoch vylúčené pretože na to, aby sme si vytvorili zvyky potrebuje náš mozog mať predstavu o čase, to je u malých bábätiek nevyvynuté. Takže veľa túlenia, aby sa bábätko cítilo ľúbené.

    Krásne napísané 👍 ďakujem ❤️

    6. dec 2016
    18. dec 2018