✨  🌟 

📱 Cítite sa niekedy vyčerpaní, zahltení a napriek tomu neustále "za všetkým pozadu"? V praxi som sa stretla s prípadom, kedy jedna mamička si privstala o pol hodinu skôr, aby mohla deň začínať čítaním správ. Taktiež počas práce kontrolovala, čo sa deje vo svete, a večer prepadla scrollovaniu, ktoré ju držalo hore až do noci. Cítila sa vyčerpaná a často nešťastná. Prerástlo to do takého štádia, že deťom začala vysvetľovať fungovanie politiky. 

1️⃣ "FOMO efekt" (fear of missing out - strach z premeškania) nás emocionálne vyčerpáva. Neustále sledovanie správ znižuje schopnosť sústredenia až o 30 %. Pravidelná konzumácia negatívnych správ môže zvyšovať úroveň stresu a úzkosti. Už len 3 minúty sledovania negatívnych noviniek denne môžu výrazne zhoršiť náladu a viesť k pocitu bezmocnosti. 

2️⃣ Psychológovia tvrdia, že ľudia, ktorí si dajú "digitálny detox", hlásia výrazné zlepšenie nálady a vyššiu produktivitu už po týždni. Aj krátke prestávky od digitálneho obsahu môžu obnoviť našu mentálnu energiu. 

3️⃣ Neustále kontrolovanie aktualizácií (tzv. doomscrolling) môže viesť k digitálnemu vyhoreniu – fenoménu, ktorý opisuje chronickú mentálnu únavu spôsobenú nadmerným používaním technológií. Preťaženie informáciami znižuje schopnosť kriticky myslieť – náš mozog sa stáva "zberačom" namiesto spracovateľa dôležitých dát. 

💡 Vyberte si max. 2 dôveryhodné zdroje. Keď natrafíte na emočne nabitú správu/informciu, spýtajte sa samých seba: Čo mi táto informácia prináša? Zlepší môj život? 

🧠  📲 

🙃 Predstavte si, že používate starý softvér vo svojom telefóne. Aplikácie nefungujú, všetko je spomalené, pripojenie zlyháva. A teraz si predstavte, že sa to deje vo vašej mysli. Naše myšlienky a vedomosti potrebujú aktualizáciu rovnako ako technológie! 

„Nemám čas na nič nové.“ "Nič sa nezmení." Aj toto zvyknem často počúvať od ľudí, ktorí prídu s ťažkosťou, že celý život im príde stereotypný, stagnujú a zasekli sa. Často za tým odhalíme, že počúvali od svojich rodičov názory, že život ich sám naučí všetko, čo budú potrebovať. 

💡 Mozog sa učí celý život. Výskum neuroplasticity dokázal, že náš mozog sa mení a prispôsobuje novým informáciám v každom veku. 

🌀 90 % našich denných myšlienok je rovnakých ako deň predtým. Ak ich nezmeníme, výsledok zostane rovnaký. Automatické, zastarané vzorce myslenia môžu znižovať našu produktivitu až o 40 %. 

🌱 Ľudia, ktorí sú ochotní učiť sa nové veci, sú šťastnejší, odolnejší voči stresu a úspešnejší. 

🌟 

🧩 Kolega vám nečakane pomôže s náročnou úlohou, alebo vám sused prinesie domáce koláče. A potom žijete s pocitom, že ste mu dlžní. Ako sa cítite? Väčšina z nás automaticky pocíti potrebu niečo oplatiť. Ale čo sa za touto potrebou skrýva? A ako nás ovplyvňuje? 

🎯 V psychológii existuje fascinujúci jav nazývaný reciprocita – ak nám niekto niečo dá alebo pre nás niečo urobí, cítime záväzok mu to vrátiť. Tento mechanizmus hrá dôležitú úlohu nielen v medziľudských vzťahoch, ale aj v obchodnom svete, marketingu a dokonca v tom, ako si budujeme dôveru. 

🧠 Reciprocita je hlboko zakorenená v našom mozgu. Štúdie ukázali, že už deti od 18 mesiacov majú tendenciu oplácať pomoc, ktorú dostali. Naša myseľ prirodzene vyhľadáva rovnováhu v dávaní a prijímaní. 

🤝 Budovanie vzťahov. Recipročne založené vzťahy sú pevnejšie a dlhodobejšie. Ľudia, ktorí dávajú a prijímajú, cítia väčšie naplnenie. 

💸 "Darček zadarmo" nie je nikdy zadarmo. Marketingové experimenty ukázali, že zákazníci, ktorí dostanú drobný darček (napríklad vzorku produktu), sú oveľa ochotnejší urobiť ďalší krok – kúpiť si drahší produkt. 

👉 

🔄 Kolega vás odignoroval. Predavačka sa na vás mračila. Šofér vám "zablokoval" cestu. Pracovný tím vás ,,sabotuje". Ľudia vám skáču do reči. Hneď to v nás vyvolá hnev, frustráciu či pocit nespravodlivosti. Možno si pomyslíte: „Aký drzý človek!“ Čo, ak ten človek práve prežíva niečo, o čom nemáte ani tušenia? Možno tento človek práve zažíva ťažký deň. Možno ho trápia osobné problémy. 

💭 V psychológii sa tomu hovorí atribučná chyba – máme sklon pripisovať správanie iných ich osobnosti, namiesto toho, aby sme vzali do úvahy okolnosti. 

🧠 85 % našich reakcií je emocionálnych. Väčšinu našich rozhodnutí a činov ovplyvňujú emócie, nie logika. Nejednáme len rozumom, ale často reagujeme na to, čo cítime. 

💔 Negatívne správanie často pramení z bolesti. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa správajú podráždene alebo agresívne, často prežívajú stres, smútok či tlak z osobných problémov. Stačí si položiť otázku: „Čo by som robil/a, keby som bol/a na jeho mieste?“ 

🤝 Ľudia sa cítia menej súdení a otvorenejší, keď počujú pochopenie. 

🧠 

💼 Vyštuduj, zamestnaj sa v štátnej správe, vydaj/ožeň sa, maj deti a choď do penzie. Tradičný model života sa aj v súčastnom dynamickom a rýchlo meniacom sa svete je predkladaný ako záruka spokojnosti. 

🌀 Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je pre náš mozog jednoduchšie "ísť s prúdom" a prijať názory, ktoré sú bežné okolo nás? To, čo nazývame kognitívnou bublinou, je v skutočnosti prirodzený proces. Náš mozog preferuje pohodlie a jednoduchosť – preto sa často necháme unášať trendmi a verejnými názormi. 

📚 Sme náchylní k vytváraniu názorov, ktoré zodpovedajú tomu, čo už vieme, čo vedie k prehliadaniu iných perspektív. 

🔍 Potvrdenie našich presvedčení je pre mozog príjemné. Tento fenomén nazývame "kognitívne skreslenie" – keď sa zameriavame iba na informácie, ktoré podporujú naše postoje. 

🌍 Ak sa snažíme vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a skôr hľadať rozdielne názory, zlepšuje to naše schopnosti riešiť problémy a prijímať vyváženejšie rozhodnutia. 

💛 

🛠️ Predstavte si matku a dcéru. Matka si dlho myslela, že dcéra jej úmyselne "kazí plány" tým, že odmieta večerať spolu s rodinou. „Prečo to robí takto? Snaží sa nám vyhýbať. Istotne má nejaké tajnosti.“ Aj to môžu byť reálne myšlienky rodičov, ktorými si odôvodňujú správanie dcéry. Každá rodina je plná rôznych motívov, postojov a dôvodov, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Niektoré z nich sú očividné, iné ukryté hlboko v nás. Namiesto toho, aby dcéra z nášho príbehu povedala priamo, že má strach z každodenných hádok pri večeriach, radšej sa stiahne. 

🔑 Rodinné vzťahy, ktoré zahŕňajú hlboké pochopenie vzájomných potrieb a motívov, vedú k väčšej spokojnosti a menšiemu výskytu konfliktov. 

💬 Až 80 % našich konfliktov v rodine pramení zo zlého pochopenia toho, prečo druhý koná určitým spôsobom. Rešpektovanie postojov ostatných, aj keď s nimi nesúhlasíme, znižuje stres a zlepšuje komunikáciu. 

❤️ Deti často konajú z iných dôvodov, ako si rodičia myslia. 

💡 otázky pre vás:

👉 

🤔 Veľa ľudí nevie, prečo stále robia veci, ktoré ich nenapĺňajú. Napr.robia všetko pre to, aby boli dokonalými rodičmi. Alebo sa v práci sa prepracovávajú, lebo v ich rodinách panuje hodnota „úspech rovná sa obeta“. 

Každý z nás sa denne necháva ovplyvniť svojím okolím – rodinou, priateľmi, kolegami či spoločnosťou. Niekedy si ani neuvedomíme, že naše správanie a rozhodnutia sú formované hodnotami, s ktorými možno ani nesúhlasíme. 

🧠 Vedeli ste, že až 95 % našich denných rozhodnutí robíme podvedome? Naše správanie, hodnoty a aj spôsob myslenia preberáme od iných ľudí. 

1️⃣ Zrkadlové neuróny nám umožňujú podvedome kopírovať správanie druhých – už po niekoľkých interakciách. Keď sledujete správanie iných, váš mozog ho automaticky napodobňuje. 

2️⃣ Sociálny kruh ovplyvňuje vaše úspechy: Sme priemerom piatich ľudí, s ktorými trávime najviac času. 

❌ 

🌪️ Sedíte pri káve, prezeráte si sociálne siete a zrazu máte pocit, že váš život nie je taký kompletný. „Keby som len mal/a nový byt, vyšší plat alebo viac času na seba...“ Hovorí vám to niečo? Aj to bol prípad, s ktorým som sa stretla. Táto dáma mala dobrú prácu, rodinu, zdravie, ale neustále sa obzerala za tým, čo ešte „musí dosiahnuť“. NENECHAJTE SA OBRAŤ O SVOJ POKOJ. 

🧠 Mozog si prirodzene vytvára „umelý nedostatok“. Mozog to vníma ako problém, ktorý treba urgentne vyriešiť. Neustále porovnávanie vás presviedča, že stále niečo nemáte. Namiesto užívania si toho, čo už máte, hľadáte „TO“ ďalšie. 

🔍 Mozog na túžbu reaguje stresom. Pri neustálom sústredení sa na „chcem to, ale ešte to nemám“, sa aktivuje stresový systém tela. Namiesto toho, aby ste si vychutnali prítomný okamih, prepínate svoje telo do režimu „boj alebo útek“. 

🔬 Ľudia, ktorí sa sústreďujú na prítomný okamih, sa cítia šťastnejší o 47 % než tí, ktorí žijú v myšlienkach na budúcnosť. 

🧠 Čím viac niečo chceme, tým viac sa aktivuje oblasť mozgu spojená s pocitom straty, nie radosti. 

👫 

❤️ „Všetko v poriadku?“ vy len s úsmevom odpoviete: „Áno, nič mi nie je.“ Ľudia majú strach z rozpútania hádky, ak vyjadria svoje potreby alebo čo im prekáža. 

👉 Až 70 % konfliktov vo vzťahoch vzniká kvôli nesprávnej alebo chýbajúcej komunikácii. Ak nevyjadrujeme svoje pocity, druhá strana nemá šancu reagovať. 

😱 Skrytá frustrácia oslabuje blízkosť: Ak svoje emócie nevyjadríte, partneri môžu mať pocit, že ste odcudzení. 

🔮 Ľudia nie sú veštci. Autentická komunikácia znižuje stres a zlepšuje celkové duševné zdravie – obojstranne. 

👥 Otvorená komunikácia posilňuje šťastie: Páry, ktoré spolu pravidelne hovorili o svojich problémoch, boli o 47 % šťastnejšie vo vzťahu. 

🧠  🪞 

💭 "Totálne som to pokazil. Určite si o mne myslia, že som neschopný."

Znie vám to povedome? Toto je klasický príklad kognitívneho skreslenia – v tomto prípade tzv. katastrofizácie. Mnohé problémy, ktoré nás trápia, neexistujú vo vonkajšom svete, ale iba v našej mysli. Automatické myšlienky, ktoré si sami vytvárame a ktoré nás brzdia v živote. 

1️⃣ 85 % vecí, ktorých sa obávame, sa nikdy nestanú. Väčšina našich negatívnych scenárov zostáva len v našej hlave. Ľudia majú prirodzenú tendenciu interpretovať situácie horšie, než aké v skutočnosti sú. 

2️⃣ „Katastrofické myslenie“ je najčastejším spúšťačom stresu. Výskum (Leahy, 2017) potvrdzuje, že keď si predstavujete najhoršie možné scenáre, vaša myseľ a telo na ne reagujú, ako by už naozaj nastali. Výsledok? Úzkosť, únava, preťaženie. 

3️⃣ Negatívne myšlienky nás robia slepými na pozitíva. Kognitívna psychológia dokazuje, že sme často zaujatí voči informáciám, ktoré podporujú naše obavy, a ignorujeme dobré veci, ktoré sa dejú okolo nás. 

❄️ 

❄️ Predstavte si, že ráno vstanete, otvoríte okno a namiesto slnka vidíte len sivé oblaky. Váš mozog si okamžite povie: „Ach, ďalší hrozný deň...“ A tým to začína. Po celý deň si všímate len problémy: šéf bol mrzutý, na obed nebolo nič chutné, na ceste domov zase zápcha. Všetko ostatné – milý úsmev kolegyne alebo to, že sa vám podarilo splniť úlohu skôr, než ste plánovali – si sotva všimnete. 

👉 Prehnaná negativita nás „zamŕza“. To, že si stále všímame iba problémy, spôsobuje, že ignorujeme všetko pekné a príjemné v našich životoch. 

🧠 Mozog je nastavený na hľadanie problémov. Mozog má tzv. „negatívnu zaujatosť“. Sústreďuje sa na to zlé, aby nás ochránil. Ale v dnešnej dobe to často vedie len k stresu a úzkosti. 

🕊️ Pravidelná vďačnosť zvyšuje úroveň šťastia až o 25 % a znižuje hladinu kortizolu (stresového hormónu). 

📉 Negativita znižuje produktivitu. Ľudia, ktorí sa utápajú v problémoch, dosahujú nižší výkon – až o 23 % menej než ich pozitívne naladení kolegovia. 

🎯 💭 

🌀 Priznajme si – život nám niekedy hádže pod nohy skutočne náročné situácie. Čo ak by ste však mohli tieto problémy vidieť inak? Možno nie sú také neprekonateľné, ako sa zdajú... Stačí zmeniť spôsob, ako ich vnímate! 

💡 Ľudia, ktorí dokážu prerámcovať svoje problémy, prežívajú až o 30 % nižšiu úroveň stresu. 

🌟 Pravideln sebareflexia zvyšuje schopnosť zvládať krízové situácie o 25 %. 

🧠 Keď preformulujete negatívnu myšlienku na neutrálnu alebo pozitívnu, posilňujete časť mozgu zodpovednú za kreativitu a riešenie problémov. 

🧘 Príbeh z praxe: Úloha za úlohou, nekonečný stres. Problém nebýva ani tak v množstve práce, ale vo vnímaní. Nemusíme byť dokonalí, stačí, keď budeme "dosť dobrí". 

✨ ✨ 

👀 Predstavte si, že každý deň nosíte neviditeľné okuliare. Tieto okuliare filtrujú, na čo sa zameriate – či už je to dobré, alebo zlé. To, na čo sa pozriete, sa vo vašom živote začne zväčšovať. Na čo sa pozeráte najviac? 

1️⃣ Váš mozog sleduje to, čím ho “kŕmite”. Opakované sústredenie na negatívne myšlienky spôsobuje zvýšenú aktivitu v časti mozgu zodpovednej za stres a úzkosť. 

2️⃣ Naša myseľ dokáže "utiecť" až 47 % času počas dňa. Ale keď ju cielene zameriate, cítite sa šťastnejší. 

3️⃣ Očakávanie formuje realitu. Keď očakávate, že niečo bude dobré, mozog začne aktivovať oblasti spojené s radosťou ešte predtým, než sa daná situácia vôbec stane. 

🌱 Príklad z praxe: Aktuálne chodím po stredných školách a spolu so žiakmi sa učíme ako si správne klásť otázky, ktoré ich zamerajú želaným pozitívnym smerom. Učia sa ako si pomôcť v budúcnosti sami. Častokrát sa zdôveria, že radi by sa naučili ako zvládať stres v domácom prostredí a naučiť sa byť viac rezistentní voči tlakom okolia. Tieto tlaky sa následne projikujú do ich života a cítia sa bezradne. 

🏆  🏅 

💪 Možno si myslíte, že úspech je o veľkých skokoch, ale pravda je úplne iná. 

1️⃣ Podľa štúdie z časopisu Psychological Science máme tendenciu zabúdať na malé kroky, ktoré vedú k úspechu, najmä keď sa zručnosť stane automatickou. Nové zručnosti sa budujú malými, pravidelnými krokmi – tzv. "micro-habits". Už len 5 minút denne môže odštartovať veľkú zmenu vo vašom živote. 

2️⃣ Sústredenie na malé úspechy spúšťa dopamín v mozgu, čo vás motivuje pokračovať. 

3️⃣ Jedna z najväčších štúdií o ľudskom výkone ukázala, že tzv. "progresívne učenie" (zameranie na jeden malý krok za druhým) zvyšuje šancu na úspech až o 40 %. 

👣 Príklad z praxe: Viete šoférovať? Spomínate si, aké to bolo vo vašich začiatkoch? Alebo vaše prvé spálené jedlo? Spomínate si ale na vaše prvé "áno, toto som zvládol"la"? 

Tieto mozgové vlny sú výsledkom elektrických impulzov v mozgu a ovplyvňujú vašu náladu, schopnosť sústrediť sa, riešiť problémy alebo relaxovať. Neuro koučovanie vám pomáha tieto vlny spoznať, využiť a vyvážiť, aby ste mohli fungovať efektívne a harmonicky. Aké mozgové vlny ovplyvňujú váš deň?Alfa vlny (relaxácia a kreativita)Keď ste uvoľnení alebo snívate s otvorenými očami, váš mozog pracuje v alfa pásme. Je to ideálny čas na generovanie nápadov a budovanie kreatívnych plánov.Beta vlny (sústredenie a riešenie výziev)Pri práci, rozhodovaní alebo riešení problémov sa mozog prepína do beta vĺn. Tieto vlny sú silné, ale ak sú príliš intenzívne, môžu viesť k stresu alebo únave.Theta vlny (introspekcia a hlboké sústredenie)Meditácia alebo stav "flow" – keď ste tak zaujatí činnosťou, že strácate pojem o čase – súvisia s theta vlnami. Pomáhajú pri introspektívnom koučingu.Delta vlny (spánok a regenerácia)Tieto vlny dominujú počas hlbokého spánku a zabezpečujú obnovu tela i mysle. Bez kvalitného spánku je vyváženie ostatných vĺn náročné. 

Ak ste v strese (vysoké beta vlny), môžete využiť relaxačné techniky na zníženie ich intenzity.Ak ste príliš rozptýlení, môže vám pomôcť zamerať sa na konkrétnu aktivitu a zvýšiť beta vlny. 

Cvičenie na dnes: Zatvorte oči a zhlboka dýchajte po dobu 1 minúty. Pomalý nádych nosom na 4 sekundy, podržte na 4 sekundy, pomalý výdych ústami na 4 sekundy. Potom si položte jednoduchú otázku:"Čo dnes môžem urobiť pre svoj rast?"Pozorujte, aké myšlienky alebo pocity sa objavia.  Aké odpovede vám mozog ponúkol? 

🎓 Ako sa stať lepšími vďaka vlastnému mozgu? 🧠 

🛣️ Pamätáte si na situácie, keď ste sa museli naučiť niečo nové? Spočiatku to bolo pomalé a neprirodzené. Predstavte si, že váš mozog je ako cesta cez les. Keď ňou prejdete raz, vytvorí sa úzka cestička. Ale ak tadiaľ prejdete znovu a znovu, postupne sa zmení na širokú, pevne vyšľapanú trasu. Presne tak funguje učenie – vaše myšlienky „šliapu“ cestičky medzi synapsiami v mozgu. A keď sa tieto synapsie obaľujú myelínom (takou tukovou izoláciou), cesta sa stáva rýchlejšou, efektívnejšou a stabilnejšou. 

💡 Opakovanie je matkou učenia. Štúdie ukazujú, že pravidelným opakovaním rovnakého úkonu podporujete tvorbu myelínu, čo urýchľuje proces učenia. Choďte na kvalitu, nie kvantitu. 

🏃‍♀️ Pohyb stimuluje tvorbu látok podporujúcich tvorbu myelínu – skúste krátku prechádzku pred učením. 

🛌 Pauza nie je len oddych – je to čas, keď váš mozog tvrdou pracou upevňuje, čo ste sa naučili. Pri spánku sa zlepšuje schopnosť mozgu zapamätať si nové veci a posilniť už naučené spojenia. 

🕒 Príklad z praxe: „Snažím sa naučiť nový jazyk, ale mám pocit, že sa to nikam nehýbem.“ Znie vám to povedome? V rôznych obmenách sa to objavuje pri ťažkostiach s učením sa. Náš mozog sa rýchlo unaví, spotrebuje totiž až 20% energie a preto sa veľmi rýchlo "preťaží". Existuje tzv.Pomodoro technika, ktorá funguje s princípom tohto neuro-faktu: po 25-minút učenia/práce nasleduje 5-minútová prestávka. 

📚 Ktorá kniha vás nikdy neomrzí? 🌟 

📖 Po dlhom dni sa zvalíte na gauč, vezmete do rúk svoju obľúbenú knihu, ktorej stránky už poznáte takmer naspamäť. Ale stále vás niečo v nej oslovuje. Niekedy je to veta, inokedy len jediný pocit, ktorý sa dotkne vášho vnútra. Prečo vlastne niektoré knihy čítame stále znova? 

📚 „Príbeh je zrkadlom vašej duše“: Psychológovia zistili, že čítanie obľúbenej knihy opakovane posilňuje emocionálnu reguláciu. Keď sa ponoríte do známych stránok, váš mozog spúšťa pocit bezpečia a stability. 

💕 Zlepšenie empatie: Štúdia z New School for Social Research ukazuje, že literárna beletria rozvíja schopnosť „čítať emócie iných“, čo je kľúčové pre naše medziľudské vzťahy. 

🌈 Únik z reality a riešenie problémov: Vedci dokázali, že vracanie sa k obľúbeným príbehom pomáha spracovať ťažké životné situácie. Ako keby sme hľadali skryté odpovede na otázky, ktoré ani sami nevieme pomenovať. 

🌱 Príklad z praxe: Pri práci s tínedžermi sa často stáva, že ak nemajú pri riešení daného problému minulé zdroje, z ktorých by mohli čerpať, uchyľujú sa k príbehom z kníh alebo filmov, kde ich hrdina čelil podobnej dileme. My, dospeláci, zabdame na našich knižných či filmových hrdinov. 

🌟 Máte pocit, že vás stále niečo "kritizuje" zvnútra? 🌟 

🗣️ Mozog funguje na princípe modulov – akoby vo vás žilo viacero postáv, z ktorých každá niečo chce a niekedy spolu doslova „bojujú“. 

1️⃣ Vnútorný kritik má korene vo vývoji mozgu: Evolučne vznikol ako mechanizmus na prežitie – naša myseľ nás varovala pred možnými chybami, aby sme sa vyhli zlyhaniu. 

2️⃣ Hlas kritika je často hlasom minulosti: Výskumy ukazujú, že negatívne presvedčenia o sebe sú často prepojené so skúsenosťami z detstva alebo s tlakom na výkon. 

3️⃣ Dialóg s kritikmi znižuje ich intenzitu: Štúdie dokázali, že pomenovanie a personifikácia vnútorných kritikov znižuje ich moc. 

🧪 Príklad z praxe: Keď s kolegami rozoberáme spôsoby našej práce, častokrát si uvádzame príklady z praxe, s ktorými sa stretávame. Opakujú sa totiž také prípady, kedy sa vracia vnútorný kritik rodičov alebo učiteľov klientov a títo kritici tlačili na výkon a podsúvali vety typu ,,Nemáš na to" alebo ,,Nie si dosť skúsený". 

🧠 Nie ste to, čo si myslíte 

🙈 Máte sen, ale v hlave vám znie hlas: „Na to nemáš, čo ak zlyháš?“ Ten hlas nie ste vy. To je vaše ego, ktoré vás chce chrániť. Iróniou je, že práve tieto myšlienky nás často brzdia. 

1️⃣ Až 80 % našich denných myšlienok sú automatické, opakujú sa a väčšina z nich je negatívna. Je to naša evolučná obrana, ktorá nás chránila pred smrťou. 

2️⃣ Sebalimitujúce presvedčenia môžu ovplyvniť nielen naše rozhodnutia, ale aj to, ako nás vnímajú iní ľudia. Ľudia so silnými sebalimitujúcimi presvedčeniami majú nižšiu pravdepodobnosť dosiahnuť svoje ciele, pretože ich mozog predpokladá neúspech ešte skôr, ako začnú. 

3️⃣ Zrkadlenie v našich vzťahoch. Svoje obavy a presvedčenia premietame do iných ľudí, čo ovplyvňuje naše vzťahy – často si myslíme, že nás ostatní vidia tak, ako vidíme sami seba. 

➡️ Príklad z praxe: Veľmi často sa ľudia obávajú podniknúť aj ten malý krokk vytúženej zmene. Či už je to poprosiť partnera, aby vyniesol smeti, pretože cleý život bol zvyknutý nevynášať ich. Alebo venovať sa 10 minút denne štúdiu slovíčok z cudzieho jazyka. Nesmierne veľa krát sa za týmito presvedčeniami skrývajú tie drobné "podpichnutia" z detstva. 

To, čo teraz mnohí pociťujeme je sklucenost až zaseknutost. Trvame na svojom, a aj keď by sme sa toho pustili, príde niekto, kto nás utvrdi v tom starom. 

Tento týždeň, ak sa chceme posunúť, musíme odhodiť ego a všetky jeho lákavé pokušenia, pochybné túžby a SNAHY. Snaha je poháňaná egom, lebo je to práca na 50perc. Len tak, aby sa nepovedalo. 

K čomu nás táto karta nabáda je, aby sme využili prostriedky, cez ktoré pociťujeme radosť a uvoľnenie a zachytili a pritom prítomný okamih. Aj keby sme si mali iba zatvoriť oči a predstavovať si to v mysli. Vesmír tvorí cez nás, ego sa rozplynie a my sa môžeme oddať povzbudzujúcej energii, kedy zabudneme na prúd času. Dovoľme si byť otvorení tomu dobrému, čo sa v nás nachádza a chce ísť von. Tvorenie je radosť pre každého. Tvorenie prináša každému úžitok. Čokoľvek, čo robíme so srdcom a láskou. To je dôvera, hojnosť, bohatstvo. 

Zdroj: 

https://www.facebook.com/groups/1578015579267816

Pocit viny nesie so sebou pochybnosti o sebe, až nedokážeme vidieť radosť života. Je nezmyselné trestať každý nazdar. Sme absolútne v poriadku takí, akí sme. 

Ten, kto si myslí, že niečo urobil zle, je vinný, zaťažený, je mŕtvy a ani nezomrel. Slovo hriech vzniklo, aby v ľuďoch prebúdzalo pocit viny. Spôsob, ako ich podmaniť. Potom sú zbavení odvahy, odhodlania, túžob po vytváraní. Stačí ľuďom povedať, že ich chyby sú hriechy. 

Chyba sa dá napraviť. Kvôli chybe nie je nutné cítiť vinu ani kvôli nej nikoho obviňovať. Vinu ľudia prijímajú od iných ľudí a rovnako ju môžu aj odmietnuť. 

Máme svoje ideály a idoly, ktorým sa túžime priblížiť a podobať sa im, čoho dosiahnuť sa nedá. Ideály kazia charakter. Kvôli ideálom nenájdeme nikdy mier a pokoj. Nebudeme sa cítiť spokojní. Jediné, čo dokonalé je, je naša prirodzenosť. 

Vína ale môže niekedy v sebe niesť motivačný prvok. Pocítime vinu, keď vidíme naše nevyužité možnosti. Keď svoj potenciál nerozvijame. Nič nerobíme, iba sa trápime. 

Nenechajme si zasahovať do súkromia. Negatívni ľudia sa bas vždy budú snažiť ovplyvniť, vyvolať v nás obavy, pochybnosti a dostať nás akýmikoľvek prostriedkami do stresových situácií. Vždy máme možnosť. A hneď aj niekoľko. Stačí sa rozhodnúť. 

Tancujte so životom. Urobte niečo, čo bežne nerobíte, aby ste zmenili svoju energiu. Je čas dať veci do pohybu a nájsť spôsob, ako tancovať v rytme života. A to tak, že zaklopeme na svoje vlastné dvere. Akékoľvek prosby a túžby adresujme do svojho vnútra, aby sa tam začala transformácia. Netreba žiadne zázračné mantry, modlitby, ani hľadanie správnych ciest. Všetko, čo potrebujeme, máme už v sebe. Stačí sa zastaviť, stíšiť. Zmizne hmla, rozjasnia sa odpovede. Potom môžeme začať nechať sa unášať prúdmi života. 

Nesúďte, neskúšajte zastaviť prúd myšlienok, iba sa pozorujte. Žiadna myšlienka, ani nápad nie sú dobré, ani zlé. Skáču, otáčajú sa, lákajú našu pozornosť za každú cenu. Obyčajné pozorovanie protichodných energií otvára našu myseľ pre pochopenie vzťahov. 

Viac pozitívnych odkazov do života nájdete TU 🙂

Tiež to máte rovnako? U mňa bývali utorky skrátka ,,ťažké ". Tešila som sa už na večer, na koniec dňa. Utorky mali v sebe negatívny náboj.  

Nie je to až tak samotným dňom ako tým, čo si v sebe nosíme a ako reagujeme na ľudí, ktorí nemajú svoj deň.   Ak aj vy zažívate takéto opakovania, cykly, vedzte, že niečo vo vašom vnútri čaká na vyliečenie. 

Samotné negatívne postoje sú príčinou nespokojnosti živote. A potom sa cítime zacyklene.  Často to máme takto preto, že niečo čaká, kým to uzatvoríme. Tlačí na nás niečo nové, čo máme privítať a my sa lipnutim na starom sami blokujeme. Je to poznané, zabehnuté, relatívne fungujúce. Ťažko sa to upusta. Ťažko si ale tak zaistíme šťastie. 

  Keď budete cítiť najbližšie hnev, smútok alebo zúfalstvo, spýtajte sa samých seba, čo musíte vypustiť preč. Čo už nepotrebujete. Zoberte si do ruky daný predmet alebo sa pozrite z diaľky na určitú situáciu a podakujte sa im za všetko, čo ste sa vďaka nim naučili.  

Pocítite úľavu.

Pre viac inšpiratívnych odkazov do života mrk TU ;)

Niekedy tie strašidelne vyzerajúce veci či udalosti ukrývajú v sebe klenoty. Aby sa chránili, vyzerajú udpudzujúco. Ako keď zo škaredého kačiatka vyrastie krásna labuť. Platí, že čo nás desí, nás núti sa voči tomu postaviť. Utrpením sa naše srdcia otvárajú. Približujeme sa tak k tomu, čo nám ukazuje, čím v skutočnosti sme. Musíme byť otvorení tomu. 

Každý máme podiel na tvorbe celku. Aj keď sa nám môže zdať naša vlastná existencia zanedbateľná, bez našej maličkosti by sa v budúcnosti neudialo nič, čo sa ešte len stane. Sme spoluzodpovední za všetko, čo s aokolo nás deje. Žneme úrodu, ktorú sme zasiali. To, čo dávame (aj v myšlienkach), dostávame naspäť rôznymi cestami. Kto sa iba prizera na nešťastie, znásobuje ho svojou nečinnosťou. Ochudobnuje sám seba. Život môžeme poznať iba z prvej ruky - vlastnou skúsenosťou. 

Prijmime vo svojich životoch fakt, že sme tvorcovia. Tvoríme, aj keď nič nerobíme. Už aj to je ovplyvňovanie. Nevyvijame tlak, nevytvarame, nemáme na nikoho a na nič dopad, nie sme inšpiráciou. Aj to je v istom zmysle dosiahnutie cieľa. Môžeme začať kedykoľvek. Každý deň sa nám otvárajú nové možnosti pre naplnenie zámerov. Sám život nás zavedie na šťastné cesty. 

Viac pozitívnych odkazov na každý deň nájdeš tu 😊👍

Keď zažívame smútok, objavujú sa v nás zmesi emócií a nálad od sebakritiky, sebaodsudzovanie, zraňovanie, trápenie, úzkosť panika, strach, vína, ohrozenie, výčitky svedomia, pochybnosti o sebe, depresia, nespavosť, zúfalstvo atď.

AAk ste aspoň jeden zo spomínaných pocitov prekonali, vedzte, že už ďalej sa nemusíte trápiť, keď zistíte, čo za smútok prežívate. Mohli ste stratiť blízku osobu, alebo vás opustil niekto, kto pre vás znamenal niečo silné. Tu pomôže iba čas, kedy to všetko samé od seba odznie. Prirodzenými fázami smutenia. Čoraz častejšie sme smutní aj preto, že pociťujeme existencialny smútok. O ten tu teraz ide najviac. Cítime rozčarovanie, stratili sme akúkoľvek nádej, život nám príde bez zmyslu. Prichádza tu skvelá príležitosť pre hľadanie. Z vonka k nám neprichádza nič motivačné. To je naša šanca, aby sme objavovali vnútro.

Smútok, žiaľ, neberieme ako možnosť pre transformáciu. O to tu ide. Ísť do svojej hĺbky tým, že si dovolíme prežiť bolesť bez ľútosti, výčitiek a obvinovani. Neutekat od bolesti, ale ponoriť sa doň. Len tak vieme vidieť jeho celistvosť a nakoniec zistíme, že mračná sa rozplynuli. Nesnazit sa zahnať smútok. Na čo? Je to zrkadlo ukazujuce, že treba opravu, zmenu. Ako keď sa pokazí auto. Smútok je čas pre šancu a tá prinesie radosť. Aj po búrke vyjde slnko.

Veľa ľudí čaká na správnu chvíľu, ktorá bude znamením. Smútok sa ich zmocňuje zakaždým, keď balansuju a vyhodnocujú svoje rozhodnutia. Nerozumejú, že to je to znamenie. Povolenie dovoliť si. Nechať pracovať neznamo, vzdať sa kontroly. Smútok rovna sa ovládanie nášho života. Stromy na jeseň púšťajú svoje farebné listy a nesmutia, že vydali kopu energie na ich rast. Vedia, že na jar prídu krajšie a silnejšie listy. Nezamyslaju sa nad starým lístím. S ľahkosťou ho púšťajú.

Pustime sa aj my. Vždy tu bude s nami svetlo nádeje. Svetlo, ktoré bude svietiť, nech sa rozhodneme vydať kamkoľvek. Musíme ale sa poriadne obzrieť, pretože často nedokážeme vidieť malú iskricku pre subjektívny pocit bezmocnosti a zúfalstva.

Zdroj: https://www.facebook.com/groups/1578015579267816/permalink/1581509638918410/ 

Všetko tak dokonale do seba zapadá. 

Mnohí z nás majú tendenciu sa stotožňovať s niekým alebo niečím. Prevziať isté vzorce správania a zmýšľania s cieľom uľahčiť si cestu životom. Nájsť si kompas, ktorý ich bude navigovať v neznámych miestach. Veď sa tak dokonale snažili nevzísť z cesty a predsa sa ocitli na neznámom priestore. 

Vždy to bude o tom, že nech budeme nasledovať kohokoľvek podľa jeho mentorských zásad, v istom bode sa to s nami pretrhne a odvedie nás to nevedno kam. S tým predsa nikto nepočítal. Ledažeby ... 

Pri skutočnom vedomí by toto nenastalo. Ten, kto je vedomý, je uvoľnený , duchaprítomný, bdelý, pozorný, nezaujatý, svedok zhora. Berie si zo všetkého iba to, čo sa mu hodí. Nekopíruje. 

Nás ale v živote naučili ako deti, aby sme sa s niečím identifikovali, aby nás následne mohli podľa toho klasifikovať. Zabudli sme pritom na svoju identitu. Neopakovateľný jedinečnosť. Všetci sme sa museli stať kresťanmi, proti vlastnej vôli, lebo to tak mali generácie pred nami. Všetci sme sa museli stať komunistami, lebo by nám hrozil trest. Museli sme prijať ideológie, názory, vzorce. Len preto, aby sme nevybočili a neboli ,,divní". To sa nenosí. 

Nech sa narodíme kamkoľvek, môžeme sa stať kýmkoľvek. 

Hľadanie je na konci

Môže ísť o nájdenie spriaznenej duše, nájdenie porozumenia a spoločnej cesty s existujúcim partnerom, nájdenie opory v človeku, zlepšenie vzťahov. 

Dlho vytúžená stabilita prichádza pomaly, pretože treba na nej pracovať. Je to obojsmerný proces. 

Je to na nás, ako sa postavíme k všetkým vzťahom v našom okolí. Budeme ich pestovať, starať sa, aby začali kvitnúť? Alebo budeme ďalej žiť v krivdách, jeden na druhého ukazovať? Znamenia sú všade naokolo a od toho, ako a či ich uchopíme, bude záležať, čo nastane ďalej. 

Možno sme to my, kto máme byť tým oporným múrom pre niekoho iného. A my si to mylne interpretujeme ako ignoráciu či stagnáciu druhej strany. Urobme ten prvý krok teda my. Čo ste naposledy spravili pre zlepšenie vzťahov, ktoré vás škreli? 

Čo vám leží na srdci a nebolo doposiaľ vypovedané? Kde cítite tie boliestky? Čo vám bráni ísť za tým človekom? Je v tom ego? Strach? Čo už teraz môže dopomôcť k harmónii? 

Problémy, ktoré si vytvárame sami

Nie je pravda, že šťastie pred nami uteká. To my, ľudia, utekáme pred šťastím. 

Niektorí ľudia sa šťastiu, po ktorom túžia, nevedome bránia. 

Všetky tlaky a problémy vychádzajú nás samotných. 

Sabotáže nasmerované proti sebe samým môžu prerásť v spôsob života. Nevedome si zvyknete vytvárať si problémy a váš život sa premení v jeden dlhý sled kríz.

Všetky tie problémy, ktoré si sami spôsobujete a ktoré neustále prichádzajú z rôznych smerov, pripisujete vonkajším okolnostiam či vplyvom. 

ℒℴνℯ  

Dana Richards

Až vyrostu, to teprv bude pořádný život” – nejrůznější variace této naivní věty slýchám téměř denně od lidí, kteří se chystají začít žít naplno až se dostaví vytoužené okolnosti. „Až zhubnu a vylepším si vzhled, budu tak šťastná!“, „Ze všeho nejdřív musím vydělat peníze, pak teprv se můžu cítit jako pořádný člověk“, „Jak si založím rodinu, všechno se v životě usadí“, „V důchodu budu mít konečně pokoj“, atp.

Rozvedu se, rozejdu se, seknu s prací, potkám lásku, najdu si milenku, koupím si dům-byt-auto, postavím chatu, přestěhuju se … a nastane veliké štěstí! Nenastane. Veliké štěstí není spojeno s vnějšími okolnostmi, ty mohou být jen příjemným doplňkem (jen občas snad podstatným) toho, co už má člověk v sobě. Jestliže si neumí vážit toho, co už má, těžko si poradí s tím, co přijde. Jestliže nedokáže být šťastný s tím, co mu život až dosud nabídl, nedokáže to ani poté, co dosáhne toužené mety.

Syndrom odkládaného života je bolestí současné civilizace. Mysl mnoha lidí žije daleko v budoucnosti (nebo v minulosti, to však se týká životních lekcí, které nás minuly a táhnou nás zpět, tedy jiného tématu). Zbohatnout, postavit se na vlastní nohy, dobýt si štěstí, věnovat se péči o svoje tělo, navazovat vztahy… ale všechno to dělat někdy potom, teď na to není čas. Teď je život jenom tak nějak jako, chápete? Člověk by chtěl udělat něco, co fakt stojí za to, ale „práce-děti-závazky-určité životní podmínky-nevydařená rodina“…

Když člověk dvacet let jenom bez oddechu pracuje, když nevěnuje dohromady žádnou pozornost svému duševnímu rozvoji, zdraví ani vztahům s blízkými lidmi, dopracuje se ve 40-50 letech nijak slavně fungujícího těla, ještě hůře fungujících vztahů a té nejhlubší vnitřní krize. Kvůli čemu a kam utíkaly všechny ty roky? Aby si koupil auto, byt nebo dům? Aby zajistil děti? Děti však mnohem víc potřebují rodičovskou lásku a pozornost věnovanou jejich problémům, než tátu a mámu, co jsou čtyřiadvacet hodin denně v práci.

ℒℴνℯ  

  Shelley Young  

  Od teď až do konce roku dochází k obrovským energetickým změnám, jak ve vašich tělech (fyzických a světelných tělech), tak i na planetě. Přijímáte stahování energie, které jsou často dodávány / přijímány spirálovitým pohybem.

  Hybnost energie kolektivního probuzení se nyní také rychle pohybuje vpřed, což lze zaznamenat jako rychlý pohyb energie vpřed, v kombinaci s vlnami vzestupů a pádů, přesto můžete mít pocit, že na osobní úrovni se nepohybujete vůbec. To vše společně může mít za následek mnoho různých příznaků.

  Můžete se cítit povzbuzeni energiemi. Pokud pociťujete zrychlený tok/proud energie, můžete pociťovat úzkost. Můžete pociťovat vzrušení, i když nevíte, kam máte namířeno, protože cítíte, že vás na obzoru čekají průlomy.

  Můžete pocítit závratě, nevolnost, dezorientaci nebo pocit, že se Země pod vámi pohybuje (podobně jako pohybová nemoc způsobená spirálami a vlnami energie), bolesti hlavy, dehydratace, únava, vyčerpání, mozková mlha, nepravidelné spánkové vzorce a touha po určitých potravinách.