11,5 hodinová cesta vlakom za nami. Mala som šťastie na kupé s takou mamičkou, čo išla takto: dieťa od jedu smari fľašu vody na zem, mamička: Evelina, ja vidim, že si smutná, ale keď hodis fľašu o zem, môže sa pokaziť. S dieťaťom to vobec nepohlo a pokračovalo v otravovani všetkých naokolo, čo už, ale mamička išla ďalej podľa knižky "popis pocity a vysvetli" - aj sa s tým stotožňujem, hlavne v teórii 😂 Raz sme sa teda išli prejsť po vlaku (hlavne, aby som sa k tomu nevyjadrila) a sprievodca sa pýta, akým jazykom rozprávame... A že on je teda Čech a krajanom dá poukážky do bufetu a vypísal nám rovno 3, čo nás potom zamestnalo po zvyšok cesty. Tak predsa sme odchádzali s milým pocitom