Hellerov syndróm: Keď vývin dieťaťa zaradí spiatočku

Detská dezintegračná porucha - Hellerov syndróm je zriedkavý stav, kedy dovtedy normálne sa vyvíjajúce dieťa prestáva rozprávať, stráca záujem o hru a svoje okolie a prichádza o motorické zručnosti.
Hellerov syndróm po prvýkrát opísal v roku 1908 Theodor Heller, špeciálny pedagóg z Viedne. Publikoval prípad šiestich detí, u ktorých medzi tretím až štvrtým rokom života došlo k výraznej strate nadobudnutých schopností a nástupu ťažkej mentálnej retardácie. Vývoj u týchto detí predtým prebiehal normálne. Hellerov syndróm je zložitá porucha, ktorá postihuje rôzne oblasti vývoja dieťaťa a jej príčina nie je známa. 

"Naše dieťa sa vyvíjalo ako zdravé dieťa. No kým dovŕšilo 3 roky, prestalo rozprávať, nejavilo záujem o hru, malo problémy s motorikou a opäť začalo nosiť plienky. Najskôr sme si mysleli, že je to prechodné obdobie a keď sa s ním budeme navštevovať špecialistov, tak mu pomôžu. Dúfali sme, že začne opäť rozprávať, behať a hrať sa. Ale diagnóza nebola priaznivá a lekári povedali, že je mentálne retardované." To je jeden z podobných príbehov, s ktorými sa mamičky zveria.

Kedy zbystriť pozornosť

Hoci každé dieťa má svoje vlastné vývinové tempo, rodič vníma vývoj svojho dieťaťa. Kontaktovať lekára by ste mali už pri podozrení zaostávania vo vývoji, straty nadobudnutých zručností a schopností v jazykovej, sociálnej, motorickej a poznávacej oblasti. Úpadok vo vývoji postihuje aj samoobslužné úkony, dieťa sa nedokáže samé nakŕmiť a pýtať sa na nočník. Poruchu sprevádza stereotypné správanie, podráždenosť, vzdorovitosť. Rodičia sa môžu domnievať, že u dieťa má poškodený mozog, ale v prípade Hellerovho syndrómu k poškodeniu nedochádza. Lekári sa domnievajú, že mozog nepracuje správne. Pre rodičov nastane kolotoč vyšetrení, na konci ktorých čakajú nepriaznivé prognózy. 

Lekár musí najprv vylúčiť iné ochorenia a následne je odovzdané do rúk odborníkov - neurológa, psychiatra... Neurologické vyšetrenia zriedkakedy odkryjú neurologickú alebo inú príčinu. 

Spolupráca s odborníkmi

Medicína radí detskú dezintegračnú poruchu do  skupiny porúch autistického spektra. Rozdiel medzi touto poruchou a autizmom  je v tom, že normálny vývin zaznamenal väčšiu stratu v mentálnych a sociálnych zručnostiach ako u autistických detí a môže sa prejaviť neskôr. 

Pri liečbe sa lekári zameriavajú  na obnovenie reči, sociálnych a pohybových zručností. Rodičia a dieťa spolupracuje s psychológom, psychiatrom, logopédom, fyzioterapeutom. Terapia a liečba využíva mnohé prvky liečby autistických detí.

Súčasťou aktívnej liečby je prístup rodičov. Každé dieťa potrebuje terapiu podľa toho, ktoré oblasti porucha ovplyvnila najviac. Pre deti s Hellerovým syndrómom neexistuje cielená liečba pomocou liekov. V prípade, že dieťa je agresívne alebo má sebapoškodzovacie sklony, lekári siahnu po antipsychotikách. Medicína sa však vyvíja a predpokladá sa, že prípravky, ktoré dokážu vychytať serotonín, môžu byť prínosom pre zmiernenie ochorenia.

#autizmus #hellerov_syndrom #zdravie #detska_dezintegracna_porucha

Foto: gratisography.com