O klokankovaní a perinke neperinke.
V pôrodnici som sa začítala do miestnej výchovnej literatúry z roku `85 kde sa písalo, že hmat a čuch majú novorodenci vyvinutý najmenej zo všetkých zmyslov, preto vraj necítia bolesť a nepotrebujú fyzický kontakt. Nad touto informáciou som sa pousmiala, vybalila Žabku z perinky, vyzliekla z košieľky, zabalila len do plienky, položila na seba a zakryla dekou. Takto sme strávili sme skoro celé 4 dni - to bol náš prvý krok k noseniu a nebolo k tomu treba ani šatku.
Ostala som veľmi milo prekvapená personálom na oddelení. Sestry aj lekári takýto spôsob starostlivosti o dieťa schvaľovali a podporili ma v tom. Nepočula som ani jednu výčitku, že by dieťa malo spať v postieľke, že prečo je vyzlečené, prečo stále kojím, prečo spí na mne... Dokonca ani počas vizity to nikomu nevadilo. Z tohto hľadiska sme si pobyt pôrodnici obidve so Žabkou veľmi užívali.
Napriek tomu, že dnes sú vedomosti o vývoji novorodencov na úplne inej úrovni ako pred rokmi, mám pocit, že metódy starostlivosti o bábätká sa odvtedy veľmi nezmenili. Chcem sa vyjadriť len k jednej veci - perinky/zavinovačky. Nemám ich rada, lebo podľa môjho názoru veľmi obmedzujú možnosti manipulácie s dieťatkom a nedovoľujú plné rozvinutie toho čo sa dnes tak moderne nazýva "materské kompetencie".
A ako to súvisí s nosením?? No takto:
Často sa pri poradenstve stretávam s obavou budúcich mamičiek, ktoré sa boja, či zvládnu udržať v rukách krehkého novorodenčeka a zároveň ho uviazať do šatky. Odpoveď je: áno, zvládne to každá! Ale je to oveľa ľahšie, ak je mamička od začiatku zvyknutá na manipuláciu s dieťaťom bez perinky. Musí ho vedieť pevne chytiť, preložiť do vertikálnej polohy a predvídať jeho pohyby a zmenu ťažiska. To sa však nedá naučiť so zavinovačkou. Navyše, pri nosení v šatke sa od narodenia preferuje zvislá poloha a zavinovačke sa dieťatko dá nosiť len horizontálne. Preto sa môže stať, že vertikálne nosenie sa bábätku neskôr nemusí páčiť.
Záver z toho všetkého: ak chcete začať s nosením čo najskôr po pôrode, nespoliehajte sa na perinky. Kľudne ich využívajte pokiaľ vám to tak vyhovuje, ale naučte sa manipulovať s bábätkom aj bez zavinovania, komunikovať dotykom, celým telom, cítiť ho tak ako ono cíti vás.
Po dovolenkovom, priam idylickom, pobyte v nemocnici ma doma čakala tvrdá realita. Dve nedočkavé deti, ktorým bolo treba konečne niečo navariť, poprať, poupratovať a ako bonus k tomu nespavé novorodeniatko. Tu už prišla na rad aj šatka, ale dostať do nej to najmenšie dieťa nebolo také ľahké a prvé výsledky sa dostavili až po niekoľkých pokusoch...
och, tak moje spomienky na antolsku su diamtetralne odlisne. pri prvom ma stale nutili, ze maly musi byt v postielke a nie so mnou na posteli (aby sa neprevratil - "aj take sme tu uz mali" alebo aby som ho neprilahla a nepridusila), poznamky typu "stale je na vas pripnuty" na dennom poriadku a do toho kecanie o tom, v akej polohe mam dojcit, ze sa nemam podopierat rukou pod hlavou a bla bla bla, na vizity ked sa chodilo, tak deti bolo treba odopnut od prsa a naaranzovat v postielke plac/neplac, takisto ked sa zvolavalo k jedlu, tak decko treba odlozit a sup sa najest, inak vyhukovali po chodbe, kym ste sa neukazali vsetci pri stole, ze na nikoho sa necaka.. a mnoho ineho smutneho.. :-/