Na moje narodeniny som namiesto objatia a blahoželania od mojej takmer 13rocnej dcéry dostala jej porezanu ruku… nechcite si predstaviť aký sok to pre mna ako mamu znamenal a stále mi je z toho veľmi ťažko.. 😭😭😭 ani nie mesiac tomu predchádzala kresba dievcata so ziletkou a porezanými žilami s krvou…
Prečo to píšem? Hanbim sa za to, že práve moje dieťa(ktore ma všetko ale pritom nemá to základne- lasku lebo všetka pozornosť ide mladsiemu lebo ona je už “veľká”) a toto ale cítim akosi vnutri potrebu to dat zo seba von a šíriť ďalej osvetu, že toto nie je správne a je to vraj úplne bezne na dennom poriadku tak prečo nepomôct ďalším zúfalým rodicom, ktorí si tým prechádzajú alebo budú prechádzať??!
Deti vraj dnes už nemáme vychovať ale zvladnut. Dnešná rychla moderna doba, keď každý nemá na seba čas respektíve každý pozerá len na seba nám neumožňuje a nedovolí mat viac času pre to najbližšie a najcennejšie- naše deti, ktoré sú nasa budúcnosť!!!
Prvé riešenie bolo u mna hneď jasne, ihneď na psychiatriu a hneď začať s liečbou este v počiatočnom stadiu. Je mi jedno kto sa to dozvie a hanba nehanba išla bokom. (Predsudky, ktoré som do nedávna mala že tam sú len blázni chori na hlavu, už nie sú, keďže reálne som sa stretla s pár ľudmi, ktorí sa ocitli na psychiatrii ani nevedia ako, a povedali že pobyt tam im veľmi pomohol a zlepšil omnoho kvalitu života no to tu teraz rozpisovať nebudem ..) No manzel ma poprosil že mám este vydržať nemám sa unáhliť, mám počkať este nejaký čas.
Tak teda pekne poporiadku to začínam riešiť najskôr samozrejme dohováranim, rozprávaním s dcérou(čo naozaj s ňou nie je ľahké keďže nás ako rodičov nerešpektuje a je ťažké s ňou rozprávať) a následne obtelefonovanim detského psychológa s čo najskoršim možným termínom, ktorý sa zmieni, že toto je moderný fenomén dnešných mladých ?!? Ďalej pokračujem online psychologickou poradňou, ktorá sa zameriava na sebaposkodzovanie a pomerne rýchle dostupné termíny hneď na druhý deň aj keď s vyššou cenou a následne stránkou ipčko.sk, kde si dieťa a aj vy viete napísať respektíve bezplatne zavolat s bezplatným poradenstvom a oni vám hneď sa snažia odpísať povzbudiť a byt nápomocní.
Ďalej odporúčam pozrieť aj toto video ako pomôcť človeku ak sám seba poškodzuje na stranke ipcko webinár: POMOC PRI SEBAPOSKODZOVANI.
Ale čo je taktiež dôležité dat aj modlitby a odslúžiť svätú omsu za to dieťa🙏🏼 dnes sila zla premaha všetko dobre v tejto dobe, a najviac trpia naše deti.
Deti budte prosim detmi, nechcite rýchlo vyrásť, máte pred sebou krasnu cestu aj keď dnes psychicky náročnú, v online virtuálnom svete ste obratí a prichádzate o krásne zážitky, ktoré sme este my ako deti mali ale prosim v mene mamy ktorá toto zaživa, rodičia zaujímajte sa o svoje deti, budte im poruke keď to potrebuju, im nestačí len telefón ale aj vrúcne objatie, pohladenie, pekne slovo a vediet že sa o nich zaujímate. Dávajte pozor v akej partii sa nachádzajú a či ich práve oni zle neovplyvňujú, majte oci otvorene aj keď vás práca a iné povinnosti dnes pohlcujú.
Uvedomujem si, že nás čaká dlha cesta a určite nebude ľahká, keďže neviem čo všetko zranené sa v mojej dcere skrýva, ale pomaly začínam chápať aká krehká je stále jej este detska dusa a my dospeli to všetko chceme len zľahčovať a nevidime skutočnosť aká naozaj je. Sebaobvinovanie mi naozaj teraz nepomôže, kde všade som ja/my zlyhali. No ja ako rodic aj napriek tomu ďakujem za tuto neľahkú situaciu a o to viac som presvedčená a verím, že Pán sa stará a je s nami a dodáva mi silu cez to všetko ísť s nádejou a vierou, že bude dobre a raz sa s úsmevom obzriem späť a si poviem: ako rodina sme to spolu dali. Lebo VERÍM 🙏🏼❤️
Dakujem za všetky najmä tie ťažké situacie v mojom živote, ktoré ma pritiahli blizsie k Bohu, urobili ma pokornou a moja viera rastie a viem že aj v beznádeji, zúfalstve prijímam a uvedomujem si, že práve vtedy keď som slaba som vlastne silná. Bože odovzdavam ti to všetko, nie moja ale tvoja vôľa nech sa stane.
Moja skúsenosť s detstva.
Sme dvaja súrodenci. Mama si kúpila nový prútený kôš v oku 1988 to bolo veľmi IN, tešila sa s neho keď starší vtedy 9 ročný brat kôš s trucu hodil o zem lebo mama mu zakázala ísť von rozbehol sa zo slovami ,,idem sa hodiť pod vlak" mama bola hotová ako to vôbec môže povedať a bežala za ním. Vidím tu scénu stále živo ako keby to bolo dnes. Mala som v tom období 7 rokov. Pritom vždy bol aj je na prvom mieste brat, mama mi od detstva hovorievala že som bola nechcené dieťa. Mala som však super babku❤️ ktorá bola moja vŕba môj anjel.
Prajem skoré uzdravenie veľa síl celej rodine 🫶
Držím palce, aby ste to zvládli ❤️
Držím palce✊ len ma zaujalo čo vyššie píšeš... má všetko, len tú základnú vec nemá - lásku. Ja mám tri deti a neviem si predstaviť, aby som jednému dávala lásku a druhému nie. Podľa mňa to dieťa vidí a vycíti a citlivejšie dieťa to potom rieši "po svojom"
Držte sa 🙏
:(co je myslene pojmom davat lasku? lebo ja si myslim, ze aj male kadodenne ciny su prejavom lasky. Láska nie je len velke slova a velke gesta, ale aj to, ze mu pripravis desiatu a das pusu pred odchodom do skoly, moj ma 15 a každé rano pred odchodom je pusa a poviem mu, dezim ti prsty, myslim na teba. Aby to dieta malo ciste oblecenie, teplo, ze mu pripomenies napriklas daj si ciapku. Je to o starostlivosti a pocit o zaujme. Ano, je hnusna, uponahlana doba, kazdy maka od vidim/nevidim, ale aspon pocas dna si najst tu chvíľku. Viem, ze ty si najviac zronena, drzim silno prsty, nech najdete problem, spolocnu cestu, vyriesenie problemu a hlavne ten respekt. Nevycitaj si nic, teraz zacni aj od seba, vyhladaj pomoc aj ty aj ked viem, ze s nastrocnym dietatom to ide tazsie.
nemas sa dovod hanbit, su to jej aktualne city, nechci vidiet obrazky mojej dcery v najhorsich casoch, len pri nej stoj a bud oporou, snaz sa nehladat dovody preco, nezlihali ste, prejde to, len to rieste s nou naplno a s doverou a laskou... rezanie je prejav, nerobi to schvalne, len chce nieco citit, chvilu to potrva, len budte pri nej a rieste liecbu, hladajte dovod
Napadol mi film "Ta druha" o deťoch ktoré sú na druhej koľají keďže sa venuje viac ich súrodencom...
Z osobnej skúsenosti, ano aj u nás šla pozornosť súrodencovi, áno u mňa to spôsobilo iné problémy ako rezanie, ale tiež duševného charakteru. Určite smer psychiater a to myslím s úplnou vážnosťou. Ja som šla ako 17r na môj popud, ľutujem len to a aj moji rodičia, že to nevedeli v tom čase keď som bola menšia analyzovať a pomôcť mi liečbou psychiatra. Terapeut je fajn ale nutné je aj psychiatrická liečba, jedno bez druhého nejde..
Nájdi si na ňu čas, mať vycleneny deň pripadne hodiny kedy ss venuje len jej.
Držím palce 🍀 ja som našťastie z toho vyrástla, alebo teda zachránila ma láska môjho muža a mojej babky. A ešte jeden neznámy, ktorý celkom náhodou išiel okolo večer pri trati, kde som sedela na koľajniciach.
Ja som ale nemala ani bezpecny ani láskavý domov, príčina bola jasná. Poznám jedného mladého muža už na vysokej škole, po rozchode s priateľkou to nezvlada, uz 4roky sa reže, za 4roky nepomohol ani psychiater. Chalan ma všetko doma. Nezvlada emocne situácie, popritom u nich doma sa vždy všetko riešilo s kľudom a maximalnym pochopením jeho osoby. Veľa sa mu rodicia venovali, rozprávali. A stále to neprestalo...
@cacka ale tu nie je co cakat, teda ak nechces svoju dceru pochovat... konajte, tvoje dieta vola o pomoc, je to choroba a tak sa k tomu postavte, nie je to hanba, je to vazna choroba a potrebuje lekara, terapie nestacia... a rataj s tym, ze je to beh na dlhe trate, velmi dlhe, moja bojovala 3 roky... a never reciam o pobytoch, pomozu jej
...si z blízkeho okolia Popradu,
mozno si zachytila, ze pred cca mesiacom vyskocilo z vrchneho poschodia 15r dievcatko...urcite konajte tak, aby ste si nič nevyčítali...🙏
@cacka Prepáč ale ty vnímaš čo ti tu píšeme? Nemusia ju tam nechať. Keď si nájdeš lekára a povieš mu svoje obavy, určite bude hľadať spôsoby aj mimo lôžka. Lôžko sa nedáva len tak, reze sa kopec deti, bohužiaľ a väčšina sa rieši len ambulantne. Nie, nedaj ju nikde a keď sa vám dieťa pokúsi zabiť bude neskoro. Moji rodičia tiež nechceli lebo veď skoro,skoro, keď zistili ze len šťastie že sa mi nepodarilo zabiť tak ver, že by ma odviezli tam hneď. A vieš čo? Rodičia ani nemali tušenia zistili to po rokoch, usmievala som sa a mysleli si, že už je lepšie a ja som odrstavala sekundy do toho môjho konca... Mne liečba až neskôr na môj popud pomohla žiť život. Ale poviem ti, že z puberty si nepamätám nič, pamätám di až obdobie kedy som brala AD. Obdobie predtým moja hlava zmazala. Takže prepáč ale nepisem ti to ako odborník ale ako človek ktorý robí osvetu, venuje sa tomu a žiaľ pozná mnohí príbehov z okolia a hlavne zo svojho príbehu.
Netuším prečo tomu sa tak brániš. Na oddelenie len tak ju nedajú. Ak ano, asi to bude najlepšia možnosť. Bez toho aby ju zdiagnostikoval a rozprával sa nič neurci a nepovie ti čo potrebuje.
@cacka cakacka je 2-3 mesiace, nam sa podarilo dostat vdaka rozhodenym sietiam do mesiaca, aj to som plakala do telefonu od stastia, ze ju vezmu... moja bola hospitalizovana 2x a vzdy na 12 dni od pondelka do dalsieho piatka a poviem ti, ze sama sa druhy krat pytala, tam ju proste nastavia... si jej rodic, stale mozes povedat nie, podpisat reverz ak by bol problem, mas pravo byt informovana... ale necakaj a ries lekara, kym sa moja dcera liecila tak chlapca z druhej triedy pochovali, zaciatok maturitneho rocnika, nic horsie som nezazila, ver mi...
a este jedna otazka - si si ista, ze len jeden rez? urcite? moja herecka tiez hrala stastny zivot a ked sme si ruky vsimli a uz o tom hovorili tak si uz rezala slabiny, tam to nevidno, alebo stehna... ja som uz svoju normalne kontrolovala, doveruj, ale preveruj (z lasky)... ono je to silnejsie ako oni, poreze sa, ale aby ta nesklamala tak to schova, je to normalny jav a treba s tym pracovat skor ako zareze hlbsie
@demografka to sa hrozne číta, chudence deti, čo im musí behať hlavou..
Aj ste zistili spúšťač?
Moja je občas smutná bez príčiny.. tak sa snažím byť obozretna..
@beronsche u nas to bol sport, jej intelekt a perfekcionizmus, isla vzdy na 120% a aj to v kolektivnom sporte nestaci ak nemas znamosti a eura... a ked videla kto v repre vybere ostal a ju vyradili, potom ju vyradili z euroligoveho timu lebo uprednostnili zname z ineho klubu, uz to zacalo padat... do toho nova skola a hned korona a uz to slo dole
Rodičia to vždy mali ťažké, ale dnes obzvlášť. Internet nám okrem pozitívnych vecí priniesol aj obrovské zlo. A deti v tom žijú od mala. My sme si mali čas vytvoriť akú takú predstavu o svete, o realite, oni ale žijú v tej virtuálnej od veľmi útleho veku.
Za mňa, jediná záchrana je ťahať dieťa čo najviac do reality, do skutočného života, k skutočným priateľom rovesníkom, do aktivít, ktoré ho udržia pri zemi. Mám staršiu dcéru ktorá tiež do istej miery trpí nedostatkom pozornosti kvôli príchodu mladšieho súrodenca. Aj napriek mojej snahe aby to nepociťovala.
Neustále bola ale zamestnaná činnosťou, zaradená medzi rovesníkov, viedli sme ju k pomoci iným. Od mala chodievala vinšovať s Dobrou novinou, spievala v kostole, chodila do detských a mládežníckych táborov a neskôr, a až doteraz v nich robí animátorku. Zahŕňala som ju mládežníckou literatúrou, kde sa veľa rieši život mladého človeka v súlade s Božím plánom.
Myslím, že v puberte deti naozaj potrebujú pocítiť, že su potrební, schopní niečo urobiť, zrealizovať. Že aj iní sa spoliehajú na NICH. To im dáva pocit dôležitosti ktorý potrebujú (a nielen oni) ale aj pocit, že sú tu potrební a majú pre svet obrovskú hodnotu.
Verím, že Boh mi s dcérou veľmi pomohol a pomáha. Snažím sa byť jej blízko, išla som kvôli nej na Instáč 🤦♀️, často jej pošlem rôzne citáty z písma, ktoré by jej mohli pomôcť. Teraz je odo mňa na niekoľko mesiacov veľmi ďaleko, na druhom konci sveta ale modlím sa za ňu každý deň. Nie preto, že by nezvládla prakticky sa o seba postarať, ale práve preto aby to psychicky uniesla. Mala pred pár rokmi ťažké obdobie a už som bola na hrane poslať ju k psychológovi. Ale nejako to ustála, veci, ktoré k tomu viedli sa vyriešili a chytila druhý dych.
S deťmi naozaj musíme BYŤ. Netreba za nich riešiť problémy. Treba byť pri nich a s nimi, keď nimi prechádzajú. To jediné potrebujú preto aby boli odolné a zvládli život. Pocit, že niekto (mama, otec, babka, sestra...) tam pre nich bol a mohli to s ním zdieľať. Ak na tej ceste budete ochotní otvoriť svoje srdce aj Bohu a zložiť na jeho plecia tú obrovskú ťarchu, ste na dobrej ceste 😊 A nezabudnite, neexistuje väčšia zbraň ako modlitba milujúcej matky 😊❤️
Držím palce🙌
Na nič nečakaj a okamžite to rieš
Ja som čakala na termín 3 mesiace 🤦🙆
Presli sme si tym,,,,len tolko ,ze drzim prsty a modlim sa za Vas ,za silu pre Vas aj pre dceru 🙏