Strašiak menom Corona vírus

Najprv by som rada upozornila čitateľa, že to čo tu píšem, sú moje pocity a ako vnímam veci ja. Každý
sme iný, každý máme iné skúsenosti, preto môže byť vnímanie iných odlišné.
Ono to však nedáva dôvod na nejaké búrlivé nesúhlasné reakcie. 🙂
Môžete si myslieť čo chcete, ale ja to takto mám a takto ja žijem.

Už pár dní mi chodia zaujímavé myšlienky k momentálnej situácii a strašiaku menom corona vírus.
Informácie sa šíria veľmi rýchlo, niektoré vyzerajú nádejne, niektoré sú skoro katastrofické.
Niektoré sú podložené skúsenosťami, iné sú len tak ako prichádzajú.
Niektorí ľudia sa boja a niektorí sa nechápavo pozerajú, že prečo panika a pomaly hrdinsky sa vrhajú do
vĺn života. Je to každého osobná vec čo robí.
Ono je však pravda asi niekde uprostred...
Ak si uvedomíme, že všetko má svoju príčinu, že nič sa nedeje vo svete iba tak, začneme si klásť otázky.
A corona vírus je tak ako aj iné vírusy či „choroby“ iba poslom.
V tejto chvíli nie je vôbec relevantné či bol vyrobený niekde v laboratóriu alebo ako sa dostal na svet.
Podstatné je to, čo nám prináša a ako sa k tomu postavíme.
Či to dokážeme s pokorou prijať, vnímať jeho dar zastavenia sa, či sa chceme báť a nadávať, alebo len
úplne podľahnúť panike.
To čo nedokázala Zima, prináša tento vírus...

Za posledných niekoľko mesiacov, týždňov som stretla toľko unavených ľudí...
Aj ja som mala veľkú únavu a potrebovala som vypnúť hneď na začiatku roka. S obtiažami, ale nakoniec
sa mi to na pár dní podarilo, a bolo to veľmi výživné a dobré.
Lenže nie všetci si to dovoľujeme.
Náš svet je už tak rýchly a ide na autopilota, že to prestáva byť v poriadku.
Naučili sme sa ignorovať varovné signály, stále sa len niekam ponáhľame a pracujeme, aby sme mali
všetkého dostatok... pomaly sa z nás stávajú roboti bez toho, aby sme si to skutočne uvedomovali.
Začína mi chrípka, nevadí, dám si nejakú tabletku a idem do práce.
Niekto mi zomrel? Je to smutné, ale teraz nemám čas smútiť, musím sa ponáhľať lebo...
Aha, deti ma potrebujú... áno, ale teraz musím ešte toto a toto a potom... potom majú deti 20 a už nás
nepotrebujú.
Snažíme sa zarobiť, aby sme sa mali dobre, mali blahobyt. Ale je to skutočné blaho-bytie?

Dokonca ignorujeme prírodu a zákony, ktoré v nej platia. Bola zima, vlastne ešte stále pár dní je.
Poznám ľudí, ktorí si dovolili odpočívať a trochu spomaliť, ale to je také malé množstvo...
Zima už od dávnych čias slúži k tomu, aby sme si oddýchli tak, ako príroda...
Človek moderný však nemá čas.
A preto...

Tento vírus nás spomaľuje – niekde akoby zastavoval život na Zemi. Prečo?
Lebo to potrebujeme.
Potrebuje to planéta, potrebujú to naše telá, naša myseľ.
Videli ste fotografie z Číny ako sa tam vyčistilo ovzdušie keď sa zastavili továrne?
Ľudia tam možno po veľmi dlhom čase mohli vidieť nebo.
Planéta sa môže nadýchnuť.

Áno, mnohí ľudia sú v panike, majú strach. Ale prečo?
Niektorí, že ochorejú. Keď ochorejú, nemôžu chodiť do práce. Nebudú peniaze.
Potom sú ľudia, ktorí sa boja, že zomrú. Prečo? Lebo ešte nestihli žiť.

Je dôvod na strach? Nie...
Tento vírus nás učí pokore.
Pokore k životu a zastaviť sa.
Učí nás či vlastne iba pripomína, že je dôležité dopriať si čas a sledovať sa a starať sa o seba.
Tu už nepomôže nejaký zázračný liek z lekárne.
Potrebujeme sa iba zastaviť, vnímať seba aj svojich blízkych a starať sa o seba.
O svoje telá, o svoju psychickú pohodu, svoju myseľ.
Vypnúť televízor či rádio s negatívnymi správami, ktoré šíria médiá.

S pokorou prijať aj obmedzenia, ktoré prináša, aby sa prestal šíriť ďalej.

Divné? Možno a možno nie.
Keď nedokážeme počúvať slabé signály, ich intenzita sa zvyšuje... taký je zákon...
Možno si poviete, že som šialená, čo to píšem. Tej úplne... atď.
Verím, že veľa z vás to pochopí...
Ono totiž nič nie je iba zlé alebo dobré.
Moja babička stále hovorila: „Všetko zlé je na niečo dobré“.
A tak to je. Je to ako ten symbol jin a jang.

Tak sa len nadýchnime, uvarme si dobrý čaj, kávu či kakao a relaxujme.
Ak ste už zabudli ako sa to robí, najvyšší čas si to zopakovať.
Prajem nám všetkým krásne dni

S láskou
Darina Lada