Púpavy pre Julku alebo (ako zvládnuť) prvý deň na detskej onkológii

Júlia je nová pacientka. Sestrička na oddelení nás prosila, aby sme sa dievčatku a jeho rodine špeciálne venovali. V deň našej klaunskej návštevy sa dozvedeli nepríjemnú diagnózu.

Keď nakuknem do nemocničnej izby, vidím obraz ako zo Shelleyho básne. Krásne dlhé ryšavé vlasy splývajú okolo bledučkej tváre dievčatka s privretými očami. Chýba už len vlniaca sa rieka okolo.

Zaklopeme na dvere: ja, teda sestrička Róza a môj klaunský kolega, doktor Púpava. Pri osemročnej Julke sedí jej mladá a krásna mama, vedľa nich pobehuje troj- alebo štvorročná blonďavá copatá sestrička. Rozmýšľam, či Julka už niekedy stretla zdravotných klaunov, no rýchlo zistím, že toto bude premiéra.

Vchádzam so záujmom ako do zázračnej krajiny a pýtam sa Julky, či už dnes videla Púpavu. Otvorí oči a pokrúti hlavou. Sľubujem jej, že mám takú jednu čudnú, smiešnu a veľkú, do ktorej keď fúknem, tak… A to už vedľa mňa stojí doktor Púpava s bublifukom. Fúknem a z bublifuku letia desiatky bublín. Doktor Púpava s nimi poletuje v povetrí. V izbe zavanie vietor, púpavové semiačka padajú na zem, na posteľ…

Viem, že Julka je na začiatku cesty. Trúfalo dúfam, že aj keď bude dlhá, plná zákazov, čudných polôh aj straty krásnych vlasov, zvládne to.

Júlia sa otočí k mame a ticho povie: „Mami, chcem si sadnúť. Mami, ja som hladná.“ Do rúčky jej však kvapká infúzia a mame sa ťažko hľadajú slová, ktorými by vysvetlila, prečo Julka niektoré veci teraz robiť nemôže. Odpovedáme spolu s mamou, že budeme ešte trošku čakať. Lebo semiačka popadali do zeme, a aby pekne narástli, potrebujú… Otváram nad rodinou modrý dáždnik. Julkina sestrička už sedí v maminom lone a s otvorenými ústami pozerá na klaunov a na Julku. Na dáždnik začína padať dážď a z diaľky znie zvláštny zvuk okaríny, ako keď si mraky spievajú zaklínadlo pre rastlinky pod zemou.

Julka sa pozerá mame do očí a usmieva sa. Po daždi vyjde slnko a žltá Púpava – naša zatiaľ jediná, doktorská – znova rozsieva svoje semiačka. Žltá šatka tancuje medzi nami, sadá si na Julkino plece.

„Kto ste?“ pýta sa so záujmom.

My už môžeme slobodne a s ľahkosťou povedať, že sme doktor a sestra. Len trochu iní, v zvláštnych farebných kostýmoch s červenými nosmi a vreckami plnými prekvapení. Povieme, že nás tu bude stretávať každý týždeň. Keď nie práve Rózu a Púpavu, tak iných klaunov s čudnými menami ako doktorka Zagi, doktor Trubka, doktor Špageta, doktorka Cica Hopsalková. A všetci tu budú pre ňu.

Marika Kecskésová - zdravotná klaunka sestrička Róza

Veríte, že smiech pomáha aj v náročných chvíľach? Každý mesiac vám prinesieme nový príbeh zdravotných klaunov z o.z.  ČERVENÝ NOS Clowndoctors. Príbehy sú napísané na základe ich skutočných zážitkov z nemocníc a domovov seniorov.

Príbeh bol uverejnený aj v knihe Na zázraky máme nos. 

#cervenynos

FOTO 1: www.pexels.com

FOTO 2: ČERVENÝ NOS Clowndoctors