Nikto by nemal zažiť to, čo štvorročná Dorotka. Musela na dlhý čas vymeniť domov za nemocničnú izbu na onkológii. Chýbali jej blízki, uzatvorila sa pred svetom a takmer nekomunikovala. Dorotku konečne rozosmiali až zdravotní klauni. Jej mamine si na to spomína veľmi dobre.
„Prvýkrát sme zdravotných klaunov stretli v lete minulého roka a Dorotka sa ich spočiatku bála. Ale to nie preto, žeby boli strašidelní, alebo čo. Boli úžasní. Len naša Dorotka vo svojich 4 rôčkoch bola psychicky na dne, zo situácie, ktorá ju postretla, z prostredia nemocnice, z odlúčenia od časti rodiny... Uzatvárala sa pred svetom, a s okolím komunikovala len minimálne... Zdravotní klauni nás však navštevovali aj naďalej a po čase ich už Dorotka zvedavo sledovala z môjho náručia a dokonca sa aj usmievala. Neskôr sa už na ich návštevy tešila a pýtala sa, kedy opäť prídu. Síce s nimi komunikovala a interagovala len minimálne, vždy keď odišli, tak o nich s nadšením rozprávala a videla som, ako sa jej srdiečko napĺňa radosťou... Pri poslednej ich návšteve počas našej hospitalizácie dokonca prišla klaunom sama otvoriť dvere. Spravili ste veľmi veľa pre jej zlomenú detskú dušičku. Ešte raz vám všetkým ďakujeme. A prajeme vám veľa úspechov vo vašej práci, ktorá skutočne má zmysel."
Prečítajte si celý príbeh: https://www.cervenynos.sk/klaunovinky/pribehy/d...
Dorotke prajeme to najdôležitejšie - veľa zdravia a veľa síl. 🍀
