Dnešná doba? Smutný skepticizmus... alebo „vyhrali sme práčku“...

            Zapojila som sa do súťaže o práčku. Napodiv, stal sa zázrak, vyhrala som. Teda nie ja, ale ten malý, večne ušmudlaný drobec na fotkách...Keby sme ho nemali, nemáme ani fotky, keby sme nemali fotky, nevyhráme práčku... A práve tento malý škriatok mi posunul život do inej roviny a začala som študovať. Nič svetoborné, iba sociálnu prácu... Viem, poviete si, že dnes to študuje každý druhý a aj ten prvý už má z toho diplom... A na prednáške zo sociológie sme sa učili VZNIK A VÝVOJ RODINY... zaujímavé... a dozvedeli sme sa, že toto dnes, čo žijeme, už nie je MODERNÁ DOBA, ale DOBA RIZIKOVÁ...

            Čo to má spoločné s fotkami a výhrou? Veľa. Napodiv si ľudia uvedomujú, že doba je riziková. Ale poďme pekne od začiatku. Poslala som fotky do súťaže. Fotky z nášho života... Našla som si odkaz, že som vyhrala... Človeka to poteší, nad práčkou sme premýšľali, len sme čakali, kým dostaviame – novú do nového. A nemyslite si, nie sme žiadni „pracháči“, len manžel dostal vyplatený podiel z rodičovského domu a vyšlo nám to na malý cca 60-ročný domček, ktorý si svojpomocne prerábame. Napriek tomu, že som sa rozhodla nikomu nič nepovedať, kým nebude práčka doma (pretože ja som tomu verila, že je to pravda), nedalo mi to... poznáte to, človek sa rád s radosťou podelí... tak som vzala mobil:

            „No ahoj, predstav si, vyhrala som práčku!!!“

Reakcie: 1.človek - To je nejaká blbosť, nie? Kto ti dnes dá práčku???

                 2.človek -  Ha, ha, ha...nejakú detskú, nie???

                 3.človek -  Kde? Na fotkách? Si normálna??? Kam všade chceš tie fotky vycapiť???

                 4.človek – No, keď ju budeš mať doma, porozprávame si...

Chápem, ľudia sa boja, sú skeptickí... fotky na nete sú zneužiteľné, súťaže sú mnohokrát len o podvode a pyramíde... Viem o tom aj ja. Som pomerne inteligentná. Zamrzelo ma, že si o mne myslia, že som tak nezodpovedná, že by som sa zapájala do všetkých súťaží, čo nájdem, že by som si najskôr nepozrela, čo je to za stránka, čo tú súťaž vyhlásila... Ale musím poctivo povedať, že mi také reakcie vadili. Čakala som niečo iné, len sama som nevedela, čo... 

            A potom, keď už nová práčka veselo prala, som zavolala priateľke... jej reakcia? Asi takáto: „Blahoželám, no super si! Rada by som si tie fotky pozrela, ak sa dá. Určite sú úžasné, keď vyhrali...“

            Vystihla podstatu. Nejde o súťaž, ani o práčku. Ide len a len o fotky, ktoré majú význam... zachytávajú okamžik života, ktorý sa už nikdy nemusí zopakovať... fotky, ku ktorým sa môžeme kedykoľvek vrátiť, popozerať si ich, zaspomínať... Súťaž skončí, práčka bude “iba“ prať až do svojho zaslúženého dôchodku... no fotky, fotky ostanú... za 30 rokov nám rozjasnia starobu, za 50 rokov rozosmejú „predpotopnosťou“ naše vnúčatá a pravnúčatá...

            Aj keď máme rizikovú dobu a ľudia sú si toho vedomí, som rada, že mám vedľa seba človeka, ktorý mi ukáže, čo je dôležité v živote... J.Č. ďakujem... fotím ďalej pre radosť a nie pre zapájanie sa do súťaží, z práčky sa naďalej veľmi teším a skúšam programy... a v tejto rizikovej dobe verím v dobro, spravodlivosť a slušnosť...

P.S. a ďakujem všetkým, ktorí mali niečo spoločné s mojou výhrou... porote, Samsungu, NAY... proste všetkým zainteresovaným... 🙂